Používame cookies. Vieme, že je to už otravné, no odkliknite to, a máte pokoj. Ospravedlňujeme sa.)

NEJPRODÁVANĚJŠÍ

naše cena 550,0 Kč (22,0 eur)

KONTAKTY

Zimmermannová soňa
Prakšice 95
687 56 - Česká republika
tel: 777 547 836
rebeka@rebekaq.cz
www.fler.cz/rebeka-q www.sashe.sk/RebekaQ.
FB Nosící oblečení od Rebeka Q.

Rebeka Q. » Blog Rebeky Q.
Diamant v hovne
Kamarát, ktorému som dávnejšie rozprávala jednu historku keď mi rupli nervy, mi nakoniec povedal :”no a čo, proste ti rupli nervy, tak už to nerieš, to sa stáva mnohým.” A áno, kedysi by som i ja nad tým mávla rukou, už je to preč, a nechala to ležať. Ako hovno na ceste, obísť a odísť. Fúj ,na to radšej už nemyslieť. Teraz však, zvedavá a poučená, som si tú situáciu rozobrala, preštudovala, analyzovala, hrabala sa v nej, v tom hovne, až som našla diamant - pochopenie. Ten som si vzala, navliekla k nemnoha ďalším, a hovno môže zhniť. Situácia, či snáď moje nezrelé, nevhodné, nežiadúce chovanie v nej sa tak nemusí opakovať. Keby som však nad ňou mávla rukou, padali by mi tie isté hovná do cesty zas a znova. Len, ako to už býva, boli by stále väčšie a väčšie. Jediná rada, ktorú deťom dám, je: “hrabte sa v sračkách, hľadajte diamanty.” Sú tam!
Ešte k tomu prijímaniu
A ešte k tomu prijímaniu. Naučiť sa povedať ďakujem! Nechať si pomôcť, dovoliť tým skvelým mužom, aby mi pomohli, keď chcú a so širokým, radostným úsmevom poďakovať! Ono totiž prijímať je v istom zmysle dávať. Podľa starých náuk je muž stvorený k tomu, aby dával - v podstate mužské činy sú jeho vlastná, pretavená, zdravo vyjadrená agresia. Žena zas túto agresiu, transformovanú v činy, hmotu, vie prijať, a za to “dá” mužovi ...prázdno, zbaví ho tej agresie. Muž je teda prázdny, pokojný a žena pokračuje v transformácii - stvorí nový život. Učenie Berta Hellingera to vyjadruje ináč: “žena nasleduje muža, muž slúži žene.” alebo ešte: “muž dáva, žena sa oddáva.” Biologicky je to pekne vysvetlené v knihe Červená kralovna, podľa ktorej žena hľadá silného, bohatého a zdatného, kdežto muž mladú, krásnu a zdravú ženu. Žena hľadá istotu, bezpečie, vtedy sa oddá, muž dáva, poskytuje, a tak môže vzniknúť nový život, energia sa teda nestráca, pokračuje v nikdy nekončiacom kole života… Alebo ostrúhané na úplný základ: tvrdý mužský úd vydá svoju životnú silu, agresiu, semeno v mäkkej ženskej vagíne. Tam zmekne a žena skrze svoje telo pošle túto energiu ďalej. Aké jednoduché a zároveň zložité. Škoda, že toto poznanie ku mne prišlo tak neskoro, keď som pokazila, čo som mohla, ale vlastne asi prišlo v pravý čas. Základnou esenciou ženstva je teda transformovať. V deň, kedy sa mi ženy naučíme zaobchádzať s mužmi, (nie, oni sa to nenaučia, na to niesú stavaní), teda naučíme sa tvorivo smerovať ich obrovskú energiu a to nielen v biologickom zmysle, ale vo všetkom, čo je, v ten deň bude svet bez násilia, konfliktov, deštrukcie. Nie, to nieje kríza mužstva, muži žijú naďalej tak, ako majú, robia to, k čomu boli stvorení, oni sú motor, toto je kríza ženstva, kormidla. Muži len reagujú. Nechajme sa obskakovať, dovoľme im pomáhať nám, zamestnajme ich konštruktívnym tvorením, a oni nebudú mať čas na blbosti.
La dolce farniente
La dolce farniente V únoru alebo v březnu tohoto roka som, vtedy ešte cítiac sa zhrzená, kukala vo svojej dieľni, hojne prelievajúc hrdlo rybízovým vínom, film “Jíst, meditovat, milovat.” Pamätám si, ako sa mi počas toho filmu postupne vyjasňovalo, a na konci, bežali titulky, som sa natiahla, nespadla z kresla našťastie v tom opojení, a vyslala do Vesmíru prianie, aby toto leto bolo la dolce farniente! A v tom momente na to zabudnúc som šla spať. Ráno som si samozrejme nič moc nepamätala, no kupodivu som si na to prianie spomenula niekedy v dubnu, a odvtedy často, lebo naozaj si leto užívam, stále vonku, pri činnostiach, ktoré ma veľmi bavia, napľňajú. Alebo pri povaľovaní sa na terase, čítajúc si, dokonca si občas dovolím ochorieť a neísť do práce! Nádherný čas! Ďakujem!!!
Môj príbeh s prijímením má pokračovanie
Môj príbeh s prijímaním má pokračovanie. Akoby mi všehomír chcel dať príležitosť naučiť sa to dokonale, každopádne má rozkošný zmysel pre humor! Večer predtým, než som zverejnila blog s nazvom “prijať pomoc”, som sa cez FB ptala známeho na kontakt mechanika, ktorý mu robí autá, fordy. Potrebovala som zohnať použitú súčiastku. Keď si známy vyptal číslo súčiastky a ďalšie údaje, chcela som mu napsať, nech sa netrápi, že mi stačí telefón, že si to obvolám sama. Ale pretože som práve dopsala blog o prijímaní, zarazila som sa. Veď je to ono! Ďalšia príležitosť naučiť sa prijímať! Údaje som mu dala. Nasledujúci deň ráno pri zverejňovaní blogu sa mi ozvala dávna známa, o ktorej som už nepočula roky, žiadala pomoc, ocitla sa vo finančnej núdzi. Keď prijímaš, môžeš i dávať, povedala som si, a poslala jej 500 kč. Dnes mi súčiastka pristála pred dverami. Nadšene som ju prijala! Moc ďakujem za túto krásnu lekciu!
Prijať pomoc
Prijať pomoc Nedávno sa stala taká vec. Čiastočne z hnevu, čiastočne zo zúfalstva som rozbila bateriu v kuchyni. Zostali mi v kuchyni trčať dve deravé trubky, voda v celom dome odstavená. K tomu som si nevšimla, že mi tenkým čúrkom ešte vyteká voda z bojleru, lebo ten som samozrejme nezavrela. Zistila som to, až keď som v kuchyni mala naozajstnú plávaciu podlahu. Predstava, že musím vyťahať voncelú kuchynskú linku, lino, všetko ťažké, mokré...vtedy som sa normálne zrútila. Vynadala som všetkým okolo mňa, (nikto za to nemohol, to ja s kladivom) a plačúc som šla behať. Tak dobrý čas som už dávno nemala, a predsa to nezabralo. Medzitým bývalý chcel pomôcť, vytiahol lino, povytieral. Keď som sa vrátila, vynadala som mu zas, že prečo sa teraz vôbec stará. Bečala som ďalej. Chudák mi len asertivne pripomenul, že sa mi pred časom ponúkal, že mi tie baterie opraví...čo ma naštvalo ešte viac. Šla som sa s bečom osprchovať. Potom som sedela pred barákom a bečala. (Teraz je to do smiechu, ale vtedy som to naozaj prežívala) hlavný problém bol v tom, že dostať k nám vodára na takú malú opravu je takmer nemožné, neoplatí sa mu to, je to preňho malý kšeft, a stratený čas. Do toho sa pokazilo auto, a niekoľko ďalších vecí, proste katastrofa na katastrofe. Neskôr som zistila, že snáď boli škvrny na slnku, pretože susedia a známi boli na tom podobne. Teraz, po dvoch týždňoch hodnotím situáciu nasledovne: pseudohrdinsky som si nenechla pomôcť, jednak som nechcela obťažovať, jednak som to chcela zvládnuť sama. Úplne trapne som sa hrala na silnú, samostatnú, dospelú (ale tak dospelá asi som, myslím…..) a neuvedomila som si, že k riešení je vždycky viac, a že nieje hanba ani obťažovanie prijať ponúkanú pomoc. Minulý rok som s týmto hodne bojovala, dnes si myslím, že minulý týždeň som sa posunula zase o kus ďalej. Ono to vlastne patrí do schopnosti prijímať to, čo je, o čo sa tak snažím, prijať život, aký je a nebojovať s ním, ani proti nemu. Psala som o tom ešte na jar niekoľko blogov, a teraz sama takto pohorela, som sa potom velice ospravedlňovala všetkým) Takže odteraz: kto chce, môžete mi pomáhať!.) rada vašu pomoc prijmem! Jupi-jáá-jéé!!!
Moje neschopné Ja
Nedávno som robila cvičenie na spoznanie svojich špatných vlastností. V uvoľnenom stave som si mala predstaviť, ako nastupujem do autobusu, a prehliadnuť si svojich spolucestujúcich, to mali byť tie moje vlastnosti. Bolo ich tam hodne, no moju pozornosť okamžite upútala Neshopná Soňa. Bola oblečená v ošúpaných džínach, strapatá, špinavá, celá bola taká skleslá. V tomto cvičení som mala prijať a milovať a hýčkať jednu svoju špatnú vlastnosť, a tak, keď sa objavila, povedala som si, prečo nie. Vzala som ju za ruku, a vystúpili sme z autobusu. Chvíľu sme sa prechádzali, vysvetľovala som jej, je ju chcem prijať a naučiť sa milovať, pretože i keď je neschopná, mnoho mi dala. Len šla vedľa mňa a nereagovala. Potom som si spomenula, že možno potrebuje pochovať, ako malé dieťa, tak, ako som to robila kedysi s vnutorným dieťaťom. Tak som ju hladila po vlasoch, spievala jej, kolíbala ju. Nič. Vzala som ju do cukrárne a kúpila jej koláčik a kávu. Sedela, jedla bez chuti, stále nič nevravela. Bolo vidieť, že jej je všetko jedno. Zrazu sa tam objavila Schopná Soňa. Tá mala na sebe svetlé džíny, bielu blúzku, pola pekne upravená, nalíčená,vyžarovala z nej spokojnosť. Bolo vidieť, že sa k svojej Neschopnej sestre vzťahuje pozitívne, ale tiež si nevedela rady, ako ju utešiť, či rozveseliť. Začala som neschopnej vykládať o tom, aká je doležitá, pretože bez nej by tá schopná nemohla existovať, tak, ako bez tmy nieje svetlo. Po chvíli sa vzpriamila na tej oranžovej židli, jak tam sedela, a optala sa: "Aha, takže ja vlastne možem spokojne naďalej žiť, s vedomím, že mám právo žiť, že som potrebná a užitočná? " Pritakala som je ja i Schopná Soňa. Postavila sa, zrazu bola veselá, objali sme sa, všetky tri spokojné. Jedna bez druhej by neexistovali, to len ja som tú Neschopnú nemala rada, zatláčala som ju do pozadia, neuvedomujúc si, že bez nej by Schopná vobec nebola. Práve tá Neschopná umožnila žiť tej Schopnej, dala mi hodne poučenia, a áno, schopností. To slovo, Neschopná vs. Schopná vo mne rezonuje už 15 rokov. Vždy som pri vyslovení toho slova, i keď som ho videla napsané niekde, alebo počula v rozhovore iných ľudí, vždy som cítila neurčitý pocit, nervozitu, len som si to plne neuvedomovala a nikdy som sa nad tým nezamyslela. Ďalším krokom tohot cvičenia je vypsať si situácie, kedy sa prejavila Neshopná a situácie, v ktorých sa prejavila Schopná. A pokúsiť sa nájsť pozitívne i negatívne v oboch situáciach. Tak poznáme, že i to, čo sme považovali za špatné, prináša dobré, a to, čo vyzerá byť dobré, prináša i špatné. Tak poznáme, že jedno bez druhého nemože existovať. Schopná i Neshopná musia ísť vedľa seba, zmierené jedna s druhou, vo vzájomnej úcte, pretože len tak budú v plnej sile, stanú sa celou. Opať opakujem, toto nieje návod na liečenie svojej osobnosti, toto je len popis toho, čo u mňa funguje, a u vás nemusí. So svojimi problémami sa obráťte na svojho psychológa, prípadne hľadajte inšpiráciu v knihách.
Ženská sila
Jedným cvičením v knihe je i nájsť tri osobnosti, ktoré obdivujem a tri, ktoré neznášam, + vypsať ich vlastnosti. Vrhla som sa do toho poctivo, nebudem to celé opisovať, vypsala som nieko'lko vlastností dobrých, i negatývnych, zaujímavé i keď pochopiteľné bolo, že to boli vačšinou vzájomné protiklady. Potom som mala nájsť v našom živote tie situácie, kedy sa vlastnosti prejavovali. Tak som psala, a u jednej vlastnosti, ktorá bola celkovo zaujímavá, volala sa "neženskosť" som napsala, že sa prejavuje vo vzťahu ku mne. Nechápala som to, no bol to zrejme hlas podvedomia, tak som to nechala, a dopsala tie ostatné. Potom som sa vrátila k tejto zaujímavosti (pre mňa), a premýšľala a o nej. Čo je to vlastne neženskosť? Nevedela som. Uvažovala som, čo je to ženskosť. Ženskosť, tak, ako ju chápem ja, je schopnosť nezištnej lásky, schopnosť prijímať a transformovať, trpezlivosť, vytrvalosť, láskavosť... Tak taká k sebe skutočne niesom. Som k sebe tudíž neženská.( V tej chvíli prišla spontánna vízia, kde som videla svoju vnútronú ženu, s ktorou som už predtým pracovala, a ktorá ma vždy rozčuľovala, pretože bola akási slabá, alebo chorá, alebo mysľou mimo, pomatená, furt niečo. Začala mi liezť na nervy, preto som prácu s ňou nechala. Teraz však žena vo mne stála silná a oči jej planuli, a niečo po mne chcela. Tá sila, ktorú zrazu vyžarovala, ma prinútila kľaknúť na kolená a prosiť o odpustenie, že som ju doteraz považovala za slabú, a pohŕdala ňou. Uvedomila som si, aká je silná, že to vydržala, láskavá, že mi to dovolila, a čarodejka, že to prijala a zmenila... Na krátku chvíľu vyrástla, zmenila sa v čisté zlo, ženské zlo, také, ktoré može zničiť celú planétu, potom sa vrátila do svojej povodnej veľkosti, a odvtedy tam stojí s jemným úsmevom na tvári, rovná a vibrujúca presne tou silou, ktorú mi ženy máme. Tak som zistila, že som ženskosť mala v sebe vždy, len som ju znevažovala a popierala. Je to sila vytrvalosti a trpezlivosti, ktorá nás prevedie tehotenstvom, porodom a následnou starostlivosťou o deti, je to sila transformácie, kde my ženy možeme všetko čo nám v okolí nevyhovuje prijať do seba a transformovať, tak, ako to robí naša matka Gaia, je to sila múdrosti, kedy vieme, čo je za tým, a láskavosti k tomu, schopnosti to bezmezne milovať také, aké to je. Som veľmi vďačná za tento zážitok, ďalší v dlhej rade v poslednom čase.
Temná stránka hledačů světla
Výňatok z knihy, ktorú aktuálne čítam: "MÍSTO POTLAČOVÁNÍ STÍNŮ POTŘEBUJEME NESKRÝVAT, VLASTNIT A VÍTAT TY VĚCI, KTERÝM SE NAJVÍC BOJÍME ČELIT. SLOVEM VLASTNIT MYSLÍM UZNAT, ŽE VÁM URČITÁ VLASTNOST PATŘÍ." Jeden odstavec a mámo čom premýšľať celý deň. Druhý, šte silnejší: "VE FINÁLE SE MŮŽETE POZOROVÁNÍM PROJEKCÍ DOSTAT DO STAVU, KDY VÁM VEŠKERÉ NESYMPATICKÉ PROJEVY LIDÍ KOLEM SEBE BUDOU PŘÍLEŽITOSTÍ, JAK SI STEJNOU VLASTNOST ČI PODOBNÝ ZPŮSOB JEDNÁNÍ SEBE SAMA UVĚDOMIT A ROZPUSTIT." Viac som nečítala, potrebovala som to stráviť a premyslieť. Jak ste na tom vy? Čo obdivujete a čo vás štve na iných? Pretože presne to ste vy, to máte v sebe. Ako by povedal puberťák, to je hustýýý...
Vnitřní žena, dítě, muž.
Tak nejako som o tomto hĺbala, a premýšľala, až som sa rozhodla sa na ne zblízka pozrieť, a bola to fakt pecka! Tu je návod, ako to možete skúsiť tiež: Uveďte sa svojou obľúbenou metódou do stavu alfa, alebo aspoň prázdnej mysle. Použite dýchanie, uvolňovanie tela, relaxačnú hudbu, je to jedno, nieje to liečenie, je to dobrodružstvo. Predstavte so svoju vnútornú ženu (ak ste žena) alebo muža (ak ste muž). Pozor, nieste to vy, nieje to vaša matka, nieje to reálna postava z vášho života. Je to vaša vnútorná žena, bytosť, ktorú možno vidíte prvýkrát. Ako vyzerá? čo má na sebe? Čo robí? Ako sa cíti? Všimnite a zapamatajte si každý detail, može to byť naozaj prekvapujúce, nebráňte sa ničomu, čo príde, všetko je pre túto chvíľu správne. Teraz muža (ak ste žena) alebo ženu (ak ste muž). Preskúnajte ho rovnako, ako ste skúmali ženu. Ale navyše si všimnite vzťah ženy k mužovi a muža k žene. Ich postoj, stoja vedľa seba, blízko, ďaleko, dívajú sa na seba, čo robia? Čo cíti muž k žene a naopak? Čo si myslí žena o mužovi a naopak? Toto možno potrvá dlhšie, nebýva to jednoduché na prvýkrát. A dieťa. Ako vyzerá, čo cíti, čo si myslí, ako mu je. Ako sa vzťahuje k žene, k mužovi, čo si myslí a cíti k žene, k mužovi, čo si myslí o ich vzťahu. Ako sa vzťahuje žena k dieťati? Čo si o ňom myslí, čo k nemu cíti? Ako muž? Možno sa vám niektoré postavy nepodarí nájsť, alebo nebudú chcieť predstúpiť, ukázať sa. Jedna moja kamarátka nemohla nájsť svoju ženu, nakoniec ju našla kdesi dole v sklepe. Keď ju vyviedla von, dozvedela sa veľa zaujímavého. Moja žena stála v odrbaných šatách za mužom, a bola na mňa naštvaná. (To bolo pred mesiacom, teaz je to ináč.) Dajte si dostatok času, aby ste preskúmali a zapamatali si všetky detaily. Nijako stávajúcu situáciu nemeňte, len si ju zapamatajte. Vystúpte z alfy, a zapíšte si všetko do podrobností. Nabudúce popíšem ako nájsť prípadnú chýbajúcu postavu. UPOZORNENIE: toto nieje žiadna oficiálna metóda, ak vobec na túto tému niečo také existuje, neviem - nenašla som. Hľadala som istý čas dosť zúfalo na internete návod, ako tieto postavy ozdraviť, a nenašla som, len ponuku predražených kurzov, ktoré sľubovali zázraky.... Sú to mnou samou vymyslené sposoby, ktoré praktikujem a skúšam na sebe, a hlavne, ktoré mi pomohli. Mám hromadu tých, ktoré nepomohli, ale tie nemá cenu popisovať. Tiež je možné, že ich už niekto vymyslel, alebo existuje nejaký univerzálny muster, tak v tom prípade, ak má kopirajt, prosím o odpustenie.)) A pokiaľ vie niekto o nejakom dobrom čtivu na túto tému, prosím o tip. Ďakujem.
Nedosahovanie
Asi sa už opakujem, no predsa len - ešte z inej strany pohľad na ciele. Prišla som na niečo, čo hromada ľudí okolo mňa vie, ale ja som to objavila teraz a preto musím-musím psať. CIELE SA NAJLEPŠIE DOSAHUJÚ NEDOSAHOVANÍM. Možno poznáte jednu poučku taoistickeho učenia - nekonať a predsa všetko bude vykonané (skrze nekonanie). Úplne presne tú formuláciu neviem, no zmysel je jasný. O dosahovaní cieľov konaním niečo viem - dosahovala som ich takto 10 rokov. Je to pekelná drina. Možno únava, čo len nechuť sposobili, že sa mi už nechce. Keď sa totiž uvoľníme a dokonale zbavíme veškerého chcenia, možu sa stať dve veci: dosiahneme cieľ - či skor on dosiahne nás, alebo nám na ňom prestane záležať. Oboje je správne a uspokojujúce. Ako je možné, že cieľ dosiahne nás? Pretože povolí tlak z našej strany, a cieľ tak nemusí vyvíjať protitlak, v tom uvoľnení može prísť. Alebo nemusí. Najťažšie je zbaviť sa veškerej snahy. Ako sa toho zbaviť však neviem. U mňa azda hralo rolu intenzívna práca na sebe skrze ho'oponopono, rodinné konštelácie, meditácie, ozdravovanie vnútornej ženy, muža a dieťaťa, dokonca i šport, určite, čo bola asi príprava, a vyvrcholilo to krízou, ktorú spetne vnímam čím ďalej tým viac ako transformačnú. Rebeka z roku 2015 bola úplne iná osoba, ako Rebeka dnes. Rebeka dnes je pokorná, pokojná a vďačná. Rebeka 2000 - 2015 bola nervózna, chtivá, bojácná, a príliš - príliš aktívna. No, uvidíme.
Objatie funguje i virtuálne
Krásné a účinné cvičenie na zlepšenie vzťahov - trvá asi 5 minúť denne, večer v posteli pred spaním. Parádne funguje tam, kde: "ma hrozne štve, že ona ma všade pomlúvá!", "neznášam ten jeho arogantný tón, ktorým ku mne hovorí!" a podobne. Pokiaľ tento vzťah nemožete ukončiť, pretože drbna je napr. vaša kolegyňa v práci a nedarí sa vám vec s dotyčnou vyriešiť dohodou, vtedy je najlepšie zmeniť svoje vnímanie situácie tak, aby vám nevadila. Každé chovanie človeka má povod v jeho minulosti, nazbieraných prežitkoch, skúsenostiach. Zavrite oči a predstavte si dotyčnú pred sebou. Predstavte si jej rodičov, súrodencov, partnera, deti... stoja za ňou. Spomeňte na reálne situácie, o ktorých viete, že ich dotyčná so svojimi blízkymi prežíva(la). Možno drbnu mláti manžel, alebo ju len obmedzuje, možno ju trápi prospech decka, čokoľvek, každý niečo máme. Skúste si nacítiť jej vzťah ku každej z týchto osob v jej živote. Viete teraz, prečo je taká, aká je. Možno dokonca odhalíte i príčinu, prečo drbe (o vás). Skúste si nacítiť jej vzťah k vám. Možno ste jej vy sami niekedy v minulosti ublížili, ona to nemá spracované, vy možno tiež nie, a preto sa takto mstí. No i keby ste príčinu nenašli, to pochopenie je oslobodzujúce, neberiete si to zrazu tak osobne. Skúste ju teraz v predstave objať. Možno to sprvu bude ťažké, nemožné. Vytrvajte. Objímte ju s hnevom, ktorý vo vás je, no snažte sa v každom ďaľšom objatí cítiť viac a viac lásky a súcitu. Može to trvať mnoho dní, ale podarí sa to. Nakoniec ju budete objímať s láskou a rešpektom. Veškerá negácia vo vás sa uvoľní, odplynie, a tak sa ozdraví váš vzťah k nej. Prípadne možete ešte v predstave svoju negáciu voči dotyčnej zahodiť, vymazať, a to tak, že si ju predstavíte, ako blato, alebo tmavú lepkavú hmlu, je to jedno, a odhodíte ju dovnútra matky Zeme. Zem má negatívný náboj, a vašu negáciu preto može prijať a transformovať. A výsledkom bude: váš vzájomný problém sa vyrieši, alebo, ak bude drbať naďalej, vám to bude jedno. Oboje je správne, výsledok je v oboch prípadoch pozitívny. Ja toto s úspechom používam v ľahších prípadoch, na ťažších som to neskúšala, zatiaľ ma nikto nebije, ale i tak by som to asi riešila ináč.) Prajem láskyplné vzťahy.
Bez plánov
Prvýkrát v živote hľadím vpred bez plánov. Vraví sa, že ak chceš rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch. Odhodila som všetko plánovanie, zrušila som všetky cieľe, nechávam to voľne plynúť. Bola som už dosť unavená v neustálej honbe za cieľmi, úspechmi a pritom mi život pretekal medzi prstami desivým tempom. Neuvedomovala som si obrovskú cenu takého jednoduchého, "domáceho"šťastia, moja myseľ, neustále zamestnaná cieľmi, úspechmi, métami, nevedela vypnúť, neustále prerábala stratégie, vymýšľala nové, štvalo ju, že to ešte nieje, a keď to konečne bolo, stejne nemala radosť. Nevedela som si vychutnať rannú kávu na terase, zvedavé deti, kúpanie v rybníku, nočné výlety za žabami, zbieranie húb, jediné, pričom som dokázala na chvíľu vypnúť bolo vtedy, keď som dosahovala métu v športe, 20 drepov na jednej nohe, dám-nedám? a podobne. Ale to som len vymenila jednu oblasť sebarealizácie za druhú. Teraz mám v hlave prázdno, teda, nie celkom, mám tam iné myšlienky, ale žiadne ciele, úspechy, ani športové, už tam niesú. Dnes, keď počujem vtáčka spievať, ten spev mi vyplní celú hlavu, ten vnem je tak silný a pritom uspokojujúci, ako nikdy žiadny dosiahnutý cieľ nebol. Jak čítam tieto riadky, pripadám si už ako nejaká strelená ezoterička, možno i som, ale je to vlastne jedno, nie? Jupí-jáá-jééééé:))
Jedného dňa
Jedného dňa sa každý z nás zobudí a zistí, že všetko je ináč. To, čo sa v živote zdalo doležité, je zrazu nepodstatné, a to, čo bolo podružné, je najdoležitejšou vecou na svete. Je zaujímavé sledovať, kedy u koho k tomu dojde. Občas to príde s krízou stredného veku, niekedy už v puberte, niekomu sa to osvetlí na smrteľnej posteli, mnoho z nás k tomu dojde pomaly, nenápadne. Jedna moja priateľka to takto má, čo ju poznám, druhá, v jej veku, k tomu ešte nedošla, a ani nevyzerá. Dva extrémy. Mnoho ďalších známych je niekde medzi, na ceste. Je tiež zaujímavé, ako k tomu dojde. Azda existujú ľudia, ktorí si to načtú a proste prevedú do praxe, no ľudí okolo mňa zmenila kríza, ktoru prešli a ukázala im život z inej stránky. Tak sa to stalo i mne. Krízu som zavŕšila nádherným, hlbokým mystickým zážitkom, ktorý navždy (snáď to po 6 týždňoch už možem takto povedať.) zmenil moje vnímanie sveta. Som za to nesmierne vďačná. A tak som celkom symbolicky začala Nový rok s nulou na účte (nie, nevedie sa mi zle, no na účte v ten posledný deň roku skutočne bola nula) a veľkou devízou v srdci.)) A čo je najdoležitejšou vecou na svete? No predsa láska. Láska určuje skutočnú kvalitu života. Nie tá, ktorú dostanete, ale tá, ktorú dáte. Je to zdroj, z ktorého všetko vzchádza. Láska určuje kvalitu života skrze vzťahy, k ľuďom, k práci, k životu, k sebe... Najdoležitejší je podľa mňa láskyplný vzťah k sebe, pozor, to nieje sebectvo. Potom vzťah k partnerovi, deťom, priateľom, práci, športu, prírode...k milionu veciam. Doležitejšie, než to, aký niekto/niečo je, je to, aký vzťah máme k nemu/tomu my. To vlastne určuje vnímanie všetkého, čo sa okolo nás a nám deje. Ak dokážem milovať každého človeka takého, aký je, je to nesmierne oslobodzujúce. Ak prijmem každú situáciu takú, aká je, je to nesmierne oslobodzujúce. Oslobodzujúce v tom, že nemusím vynakladať energiu na zmenu situácie/človeka, ktorá je mnohdy veľmi obtiažna. K tomuto pochopeniu som dospela akoby z opačnej strany, všade sa píše, ako máme milovať blížneho svojho - nezištne, bla-bla-bla...to mi nešlo, len ma to zbytočne frustrovalo. Vždy ma brzdil pocit, že ja milujem - alebo sa snažím, ale on nemiluje, teda ja dávam, ale nedostávam. No keď milujem samu seba dostatočne, nepotrebujem dostávať, lebo mám dosť a teda možem rozdávať - nezištne. Láska je nevyčerpateľná, možem milovať a rozdávať lásku, koľko chcem, ale len vtedy, keď ako prvú zásobim seba. Toto pochopenie je nesmierne oslobodzujúce, oslobodzujúce od všetkých očakávaní, od počítania a porovnávania položiek má dať - dal. Mám to tak už 6 týždňov, veľmi intenzívne, som táák vďačná!!!
5.ledna

5.ledna som pochopila.

Na vlastnej koži som zažila niečo, o čom som si niekoľko rokov len čítala. Uvidela som svoj život z pohľadu duše, entity, o ktorej som doteraz pochybovala, že vôbec je. To, že sa tak naozaj stalo, dokazuje i tento text, ktorý by som nikdy predtým neuverejnila zo strachu, že ma vysmejete, odsúdite... Teraz mi to už vadiť nebude.

Celý druhý polrok som zažívala naozaj veľkú krízu, najväčšiu vo svojom živote. Nevedela som si rady, a akokoľvek som rozhodnutá pre alternatívne riešenia, uvažovala som nad antidepresívami aspoň na chvíľu, už len preto, aby som si odpočinula od vlastných úzkostí, neodbytných myšlienok, plnej hlavy....Vrcholilo to na vianoce, keď som bola celkom bez chuti žiť, bez cieľa, ťahu na bránku, nič ma nebavilo, plná strachov a úzkostí, a to celé napriek tomu, že v pracovnom i osobnom živote sa mi darilo. Nadávala som sama sebe, čo chcem, veď mám všetko...rozmaznaná hlupaňa.

Všetko snaženie mi prišlo marné, všetko zbytočné, fungovala som na pol plynu a ešte k tomu jak automat. Nechápala som to. Stále mi vírila v hlave otázka: A to je všetko, nič viac už nebude? A čo teda bude, keď nič iné nebude? Prečo som tu? Prečo sme tu? Niečo tu chýbalo a ja som nevedela, čo.

5.ledna som sa podívala na svoj život z pohľadu duše a odvtedy všetko vnímam úplne ináč. Bol to krátky výlet, vízia, prežitok, ktorý som hľadala celé roky v knihách a on zrazu prišiel, a hneď zmizol, no dal mi viac, než veškerá teória.

Odvtedy viem, že nič viac už byť nemusí, lebo všetko už je. A i mne stačí, keď len budem. Stačí proste byť. Hotovo.

Ten pokoj, ktorý mi to prinieslo, zmizli veškeré pochyby, veškeré úzkosti, doterné myšlienky odplávali kamsi, vôbec neviem, kam...

Ja som.

Ďakujem.

P.S.: Snáď niekedy ten zážitok zabalím do slov, no teraz je to ešte príliš čerstvé, a predsa, kto zažil niečo podobné, už vie...)

skvelý vianočný píling

Nádherne vianočne voňajúci, za pár korún a bez chémie.

Morská soľ, v hmoždieri nadrvené korenie na punč, alebo do vareného vína, mletá káva, zamiešať, pretrepať, a vydrhnúť telo! Prípadne možno zmiešať s olejom, a budete i pekne namazaná.)

Uštvaná?

Nedávno som kdesi narazila na výraz: "uštvané matky".

Existovali doby, a nieje to tak dávno, keď i ja som prežívala život v napätí, zhone, nervozite, čo všetko ešte musím, a čo naopak nemôžem, ako zamestnaná matka mnoha decek. Bola som uštvnou matkou, a vyžívala som sa v tom, a pretože píšem o sebe, môžem smelo napsať, že som bola úbohá chudera so strapatými vlasmi, bez mejkapu, s ohryzenými nechtami, ovešaná deťmi a nákupmi. Myslela som si o sebe, aká som skvelá, že to všetko zvládam a zároveň som bola naštvaná, pretože som to nezvládala a hlavne nechcela zvládať sama! Keby som v tých časoch čítala tento text, zovrela by vo mne zlosť, vyhŕkli slzy a napísala by som štipľavý komentár jeho autorke, kde by som jej vynadala do sebeckých mrch.

Dnes som ja tou sebeckou mrchou, ktorými som vtedy pohŕdala, považovala ich za mizerné matky, pretože neobetovali celý život, nechty, mejkap, podpätky, koníčky, kávičky, šport, kaderníčku, svoj voľný čas, ba ani všetky peniaze kvôli deťom. Sebecká mrcha proste myslí najskôr na seba a až potom na deti, rodinu... Je to hrozné, znie to hrozne, viem.))

Ale, dámy, čo vlastne tá žena robí tak odsúdeniahodného? Len si v rytme dní vyhradila čas pre seba, tak, ako ho vyhradila vo svojom živote svojej rodine. Stanovila hranice, čo ešte je ochotná a čo už nie. NEOBETUJE SA KVÔLI NIKOMU A NIČOMU. Miluje samu seba tak, ako svoje deti, manžela, rodinu.

Moja cesta k sebeláske trvala asi dva roky, nenápadne, i díky rôznym debaklom v mojom živote, dnes môžem smelo prehlásiť, že už som na polceste.)

Pochopila som, že ak chcem byť šťastná, musím sa o to postarať ja sama. Nie s uštvaným výrazom sa rozdať až na hemeroidy, ale s rtenkou na puse si sama sebe nakúpiť vianočné darčeky minimálne v tej hodnote, čo každému decku, polovicu domácich prác delegovať na partnera, a to i napriek jeho nesúhlasu, nepýtať si povolenie pri odchode z domova, len sucho oznámiť, že idem dnes večer preč, a NEVIEM kedy sa vrátim...a či vôbec.

Kupodivu sú deti spokojnešie. Asi jak na ne tá frustrovaná, večne unavená ženská furt nejačí, ale usmieva sa, a užíva si život.) Domácnosť je čistejšia a partner úctivejší.

Ženy, nepečte, negruntujte, nenakupujte darčeky (leda sami sebe), miesto toho si bežte zacvičiť, na kozmetiku, alebo pokecať s kamarátkou. Veď sú Vianoce, tak si ich užime!!!

Máte chuť na štipľavý komentár? Píšte!!!

Otázka

Otázka: keby som dnes mala umriet', čoho by som l'utovala?

 

Keby som dnes mala umriet', tak asi jedno - jediné, že nevenujem viac času svojim det'om. Nadl'udským výkonom je pre mn'a už len vydržat s piatimi det'mi v jednej miestnosti a nezbláznit' sa z toho. Jeden sa háda s druhým, tretí so štvrtým a do toho vreští piaty. No ja, ako rodič, by som to mala s láskou ustát', deti milovat', a milovat' a užívat' si čas strávený s nimi. Pravdou je, že milujem a užívam si čas strávený bez detí, a mám z toho príšerné výčitky svedomia. Do smrti i po smrti ma to bude mrziet', s týmto budem žit', ale na druhej strane, je to tak dôležité, že na smrtel'nej posteli ma nebude celkom určite trápit prípadný finančný krach, rozbité partnerstvo, choroby, alebo čokol'vek možné iné.D

 

A na to si dáme smoothie:DD

Robíš to dobre

Všimli ste si niekedy, že ked' sa rozhodnete zmenit' svoj život, alebo niečo v n'om, čo vám nevyhovuje, (viem to, mením svoj život asi trikrát denne.D), no ked' sa rozhodnete aspon' trocha úprimne, dostanete zhora odpoved', potvrdenie, povzbudenie...

Napríklad, rozhodnem sa, pretože už nevládzem, nekričat' na deti, proste sa už nebudem rozčul'ovat', nebudem, nebudem!!! Naraz sa decká ukludnia a celé popoludnie sa potichu hrajú. To je potvrdenie od všehomíra, že to robím dobre, že som zvolila správnu cestu.

Alebo: prestanem mysliet' na to, či príde, alebo nepríde ten dôležitý mejl, a kedy. Nebudem nan' mysliet', nebudem kontrolovat schránku, prijímam to tak, ako to je. A večer tam ten mejl je. Takže to by bolo: potvrdenia mám už zmáknuté, dokážem ich prefektne rozpoznat'.

Lenže potom sa všehomír optá: " A myslíš to naozaj vážne?" A zošle skúšku. Na druhý den decká rozbijú obl'úbený hrnček, mejli sa odmlčia na mesiac, a zdá sa, že nám to proste nevyšlo. Tu je dôležité vytrvat', nevzdat' sa, ale nie urputne, za každú cenu, ale tak nejak s pokorou, pokojom. Priznám sa, že táto fáza mi robí problémy. Občas to zvládnem, väčšinou nie.

A ked' sa podarí, príde odmena, záver, aký sme si priali.

Znova svieti slnko

Pred týždnom som dostala darom nový mixér, čo je v živote každej ženy významná udalost', asi ako narodenie detí, svadba a podobne.

A pretože je to konečne pracant, začalo obdobie naozajstnej strawy.

A nemôžem si pomôct', musím zverejnit' recepty!!!

Naše dnešné ranné smoothie: červená repa, banány, kurkuma, zázvor, med, mrkva, konopný olej, predom namleté semienka, kakao, škorica, citrónová št'ava, voda do dvoch litrov.  Možno divoká kombinácia, díky kakau (ktoré jediné nieje raw) však chutí ako čokoláda, raÑajky pre celú rodinu, 6 l'udí.

Díky smoothie takto do deciek dostanem konopný olej, semienka, zázvor, škoricu, kurkumu, a v prípade iných variácií hromadu iných zdravých, no nie moc chutných potravín v surovom stave (špenát, hoc v šaláte jedia celkom ochotne, divoké bylinky, biela red'kev, kapusta, cukety, a iné...) a teda plné životnej sily. Deti majú potom energie tol'ko, že ich musím pravidel'ne vyhadzovat' von, aby nerozbili dom.

D'alšou famóznou vecou sú semená rozmixované na prášok, slnečnica, l'an, tekvica, sezam, konope, chia...zatial', určite budem skúšat' i iné, obsahujú hromadu vitamínov a minerálov, a v tejto forme ich možem pridat' takmer všade, do koláča, šalátu, smoothie...alebo rovnakou formou pripravit' orechy, lieskovce, kokos, pistácie, pekan, para, kešu...to je superpotravina!

Ráno si decká berú ešte energetické tyčinky, ktoré teraz díky výkonnému mixéru robim omnoho radšej, vo vel'kom množstve, efektívne.

A do obeda je vystarané.

No a na záver skvelá omáčka z rajčat, hodí sa k masu, plackám, luštenine, chlebu, šalátu...

Rajčiny, čerstvé i sušené, cesnak, kurkuma, bylinková sol', čerstvá bazalka, olivový olej, prášok zo semien, citrónová št'ava - všetko rozmixovat'.

Kvôli tejto dobrote teraz suším vlastné rajčiny, máme doma sporák na drevo, v ktorom sa v zime kúri neustále, takže ich suším pekne pomaly....juuj!

Niesme doma žiaden rawxtrém, vo varení sa striedame, a muž varí obtýžden klasické české jedlá na obed, ale ked' k nim pridám šalát, posyp zo semienok, a zvyšok dn'a sa stravujeme zdrawo, i zdravo, tak si bez výčitiek môžeme vychutnat' ten řízek...) A ktovie, možno za rok si budem zas t'ukat' na čelo, ked' nájdem na netu nový spôsob stravovania, aby som ho po pár týždn'och s radost'ou vyskúšala, tak, ako raw! Lebo zmena je život!

A dôležité: cca po mesiaci intenzívneho užívania konopného oleja som sa konečne dočkala vytúženého efektu - vypnutej, žiarivej, zdravej pleti! Alebo za to môže ten chlorofyl?

Smoothie zdar!

 

 

 

 

Smoothie dnes

 

Moje dnešné smoothie: červená repa, banán, zázvor, kurkuma, med, citónová šťava, púpava, medovka, mata, ďatelina, sedmokráska, pŕhľava, skorocel, jahodové listy.

O celulitíde

Tá mrcha!

 

Ma opustila...

 

Po desat' rokov, počas ktorých som porodila deti, a kým boli malé, starala sa o ne, nebolo moc času na šport. Občas som sa vyhecovala a podl'a rady nejakého ženského časopisu som cvičila cviky typu zanožovanie, ak je to správny výraz, také to kmitanie nohou na všetkých štyroch, a podobne, vydržala som tých 6 týždnov, alebo kol'ko požadovali v časopise, aby som sklamaná zistila, že to VÔBEC nefunguje!!!

Dnes viem, že tie cviky sú celkom zbytočné, pretože príliš slabé. A odporúčat'mazanie, masáže, za ktoré vyhodíte celý majetok, to by malo byt' trestné.

Ked' po dvoch rokoch behania zmizlo len asi 40%, zmierila som sa s tým, že mi proste zostane navždy, a tie krátke sukne nosit' nebudem.

A predsa som toto leto obliekla nielen krátke sukne, ale i krat'ásky!

Už po mesiaci, ked som začala k behaniu i cvičit', drepy, výskoky, kliky, zhyby, brušáky, angličáky, a všemožné variácie horeuvedeného, postava sa zmenila neuveritel'ne. Celulitída je preč, a snád sa nevráti.

Preto môžem s čistým svedomím odporučit' velmi intenzívne cvičenie v celkovej dl'žke 30 minút denne, dámy, a budete jak vymenené, a to už po mesiaci.

Ja mám teraz energie za dvanástich, a to nielen díky cvičeniu.)))

 

Příste.)

Tento pán je trocha neslušný, no má pekne urobené video, ukážka dobrej zostavy na celé telo, jedna séria trvá asi 5-7 min, ja robím 4 série teraz, no už to budem menit', niektoré cviky sú už dost' l'ahké, niektoré, spiderman, robím len po 5 opak., a miesto klikov s tlesknutím len obyčajné, tlesknutie ešte nedávam, aspon nie 10x:(

S touto pani som začínala ploštit' brucho, na začiatok dobré, má vel'a variant, každá si vyberie. Pokročilí tu!!! Opakujte aspon' 3x.

 

Cvičeniu zdar!

Raw food

Ako mnoho iných, prepadla som i ja módnej vlne raw food.

Normálne som k módnym vlnám skôr odmietavá, no táto mi sedí, vlastne som sa takto stravovala už pred tým. No tých receptov, čo je teraz na svete!

Podelím sa s vami o dva obľúbené, ktoré frčia u nás doma denne.

Datlový nepečný koláč.

Sušené datle namočte na 20 min do vody, len toľko, aby boli ponorené.

Pridajte slnečnicové, ľanové, konopné, akékoľvek semienka, kakao, banán, maslo, alebo kokosový tuk, rozmixujte, podľa potreby dohustite strúhaným kokosom a ovsennými vločkami tak, aby bola hmota cestovitá. Prestrite na plech vymazaný kokosovým tukom, alebo i maslom. Na túto hmotu namažte krém z banánov, kokosu a jablka, alebo hrušky, možete dochutiť škoricou. Ja k cestu ešte pridávam sušenú srvátku. Nechajte v chladničke stuhnúť. Je to famózne a skvelé jedlo, po ktorom nepriberiete, a môže slúžiť ako skvelá regeneračka po náročnom trénigu.

Špenátový šalát.

Baby špenát, cherry rajčátka, nakrájané čiene olivy, slnečnicové semienka, bylinková soľ a konopný olej. Vynikajúce jedlo a kopou vitamínov, omega tri i šesť.

Dobrú chuť!

Mne dlhšie nepochutná, včera som na koláči zrušila mixér!!!

Amber

Kabelka Amber, autorské čítanie, rodinná pohoda a radosť z tvorby.

Alebo:

Máme nové video!

Amatérské ale autentické

Vytvorili sme prvé video o tom, ako vznikala kožená kabela Pura, video velice amatérské, bez ambícií na cenu za réžiu a strih, točila moja dcérka, strihala som na YT, v pozadí plače mimino, a reže motorová píla.

O to viac je autentické, bez mejkapu, pravdivé, ako to bolo naozaj.

Pretože túto prácu milujem.

Odsadený klik

Dnes som si bola zabehať len krátko intenzívne, a keď som sa vracala, videla som na polňačke zoschlú žabu, patrne prešlú traktorom. Bola v zvláštnej polohe, akoby práve robila odsadený klik s jednou nohou pri lakti. To bolo prvé, čo mi prebehlo hlavou, keď som ju prebehla. Nebolo žiadne trúchlenie, ako kedysi. Až som sa zahanbila, a vrátila sa popriať jej duši šťastnú cestu, pokvapkať ju svojim potom, a zase som šla svojou cestou.

To len dokazuje, že cvičenie zoceluje telo a i ducha. Teda moje telo i ducha určite. Alebo mi z toho cvičenia šibe.

Smradlavá voda

Tuná na Morave je v každej druhej dedine prameň s kyselkou. Objavili sme niekoľko i my, prišelci, a obľúbili si ich. Ale to, čo sme objavili minulý týždeň, si nemôžem nechať pre seba.

Moje deti tieto vody prezývajú "smradľavá voda", vzniklo to ešte dávno, keď si ktorési zo smädu mohutne loklo, a hneď i vypľulo, s kyslým výrazom, a pamätnou vetou: "To je nejaká smradľavá voda!"

Odvtedy tomu ináč v rodine nepovieme, a pijú ju už všetcia, okrem najstaršej dcérky, tá jej stále nemôže prísť na chuť.

Radi berieme vodu z Nezdenic, kde je prameň na konci dediny, a kúsok od prameňa je starý malý lom, kde sa vždy s deťmi stavíme, je to taký mikro nedeľný výlet dopoludnia.

Druhý obľúbený prameň je v Suchej Lózi, to je zaujímavé miesto, tiež na konci dediny, a neustále tam fučí. Všade okolo sú nasadené vetrolamy, z mohutných topoľov, aby vietor, uháňajúci cez polia i dedinu nebral slepice a deti. Nabrať vodu v Suchej lózi v decembri/prosinci, keď je vietor tak ľadový, že odstávajúce časti tela mrznú, je hrdinský čin.

Nedávno, keď bolo v Suchej Lózi pokazené čerpadlo a voda netiekla, nám ktosi poradil, aby sme sa stavili v Záhorovicích, kde je vraj tiež prameň s vynikajúcou minerálkou. Mali sme čas, tak sme tam zašli. Okolie prameňa je pekne upravené, na lavičkách sedeli babky, vietor tam nefúka. A tá voda!!! Tak to je luxus! To sa ináč povedať nedá. Jemne perlivá, nesmradlavá, ale zato tak výraznej chuti, že to vôbec nevadí.

Deti ju nazvali "pichľavá voda."

:D

 

Tréningový plán na týždeň

P - Dlhý beh. 1-2 hodiny, podľa toho, či prší, neprší a jak sa mi chce, a či príroda skýta dostatok vizuálnych potešení.

U - Rýchlostné behy. 8 min na miesto určenia, čo je pekná poľňačka, 16x100 naplno + 30 sekúmd krok, a 8 minút spátky domov. Janťažší trénong,. ešte že trvá tak krátko.

S - Cvičenie. Rozpis nižšie.

Š - Voľno.

Pi - Dlhý beh, ako v pondelok.

So - Rýchlostný beh. 8 min. na miesto určenia, opäť tá krásna polňačka, 4x400 metrov rýchlo, alebo 8x200 m rýchlejšie.) Nemám ako sledovať tep, tak proste bežím intuitívne. Tento beh nieje tak hrozný, ako v utorok, ale i tak pekná drina. 8 min. spátky dom.

Ne - Cvičenie.

 

Cvičenie robím v troch sériách s 2 min. prestávkou medzi sériami, medzi cvikmi nieje prestávka, a vykonávajú sa svižne.

- Akési cvičenie na brucho, sedím na zemi, nohy pokrčené v kolenách, v ruke 2 litrová fľaša, a striedavo ju pokladám na jednu stranu na zem a na druhú, celkom 10x na každú stranu.

-Žabáky, 20x

-Tricepsy, 20x, ruky na stôl,nohy pred seba, telo napnuté, obrátené kliky.

- Drep na jednej nohe, zľahka sa dotkúť zadkom stoličky, 10x na každú nohu.

- kliky, 10x

- Brušáky na hrazde, 10x,

- Zhyby, 5x,

- Mosty, 30 sekúnd na jednej strane + 10 kmitov, 30 sekúnd klasický, predný, 30 sek. na druhej strane + kmity, 30 sek. predný.

- Výdrž v drepu, akoby ste sedeli na stoličke, ale bez stoličky, do skonania, 3x s 10 sek. prestávkou.

Toto cvičenie ešte potrebujem doplniť o zadok, a brucho, celkom by mi malo trvať 40 minút.

 

Je to celkom ľahký trénink, a pritom skvele formuje postavu, posilňuje celé telo, som svižná, silná a zdravá v miere, v ktorej mi to stačí. Odhadom ani nie hodina denne v priemere. Fakt minimum, ale veľmi účinné.

 

Prepadla som fitness:

Definitívne.

Ešte pred rokom som si myslela, že behám kvôli kondícii a zdraviu. Že behám, pretože nič iné neviem, som pohybové drevo.

Dnes behám kvôli behaniu, pretože ho milujem, a práve kvôli nemu som začala i cvičiť a zaujímať sa o stravu. U cvičenia to malo rýchlejší spád. Dnes cvičím a behám, pretože to milujem. Ešte sa musím naučiť variť a potom budem milovať i varenie, na staré kolená konečne.

Rýchle cvičenie po 10-20 opakovaní v 3 sériách perfektne precvičí a spevní celé telo. Spolu so zmenou stravy mi to prinieslo rýchlejší beh pri rýchlostných tréningoch, a viac výdrže na dlhých trasách.

Na začiatku, pred mesiacom, som nedokázala urobiť jediný zhyb a s biedou 4-5 klikov, brušáky som si radšej nepočítala. A tak som proste niekoľko dní len visela na hrazde. až kým som neodpadla. Dnes, po mesiaci cvičenia 2x týždenne,  robím 5 zhybov v troch sériách, a je to zároveň jediný cvik, kde je počet opakovaní len 5. (Ale stále ho zvyšujem, a teraz pridám záťaž) Kliky a brušáky šli hore rýchlo, dokonca pečiem buchtu, na bruchu mám už dva vrchné koláčky.)

A tak som zamilovaná. Hoci mi tréning trvá denne priemerne hodinu, neustále naň myslím, vyhľadávam si na netu nové, účinnejšie cviky - väčšinou sú to také, pri ktorých už po prvom opakovaní mi oči vylezú z jamiek, a umieram, jak to páli - cvičebné plány, a diety, a už  viem, čo je to BHAA!!! -niežeby to bolo dôležité, aspoň pre mňa nie, ale aspoň môžem machrovať. Včera som si prvýkrát v živote kúpila časopisy o fitness a kulturistike (je neuveriteľné, čo niektoré ženy dokážu so svojim telom, snáď si zachovám zdravý rozum a do tak bizarného štádia sa nedostanem)).

Súťažná otázka: Čo je to BHAA? Víťazka dostane buchtu doma pečenú, a kartičku s pdpisom budúcej majsterky sveta v ešte neviem akej disciplíne.

Dosť bolo srandy. Môj tréning na týždeň výjde zajtra na tomto úžasnom blogu.)

 

 

 

Manuál pre život

Mala som nedávno pár nespokojných zákazníčiek, ktoré sú už, dúfam, spokojné, a ja, podľa starodávnej obchodnej poučky - najviac ťa naučí nespokojný zákazník - mám pár cenných skúsenotí viac.

Konečne som spracovala záručák - papierik, ktorý dostanete k botkám, kde bude napsané, ako ich používať, ako sa o ne starať. A keď som už bola u toho počítača, dala som po roku do 0 a 1 i manuály pre švadleny, pre šitie bund i BF, k tomu môj vlastný kontrolný list - prebierku výrobkov si tak budem robiť sama a teda za ňu niesť i zodpovednosť.

Taktiež sme prehodnotili určené použitie BF podľa modelu. Napriek tomu, že máme hŕbu spokojných zákazníčiek, ktoré už druhou sezónou nosia BF so záterom vonku, bez závad, tých niekoľko nespokojenkýň nás prinútilo označiť tieto balerínky - všetky modely so záterom - ako interiérové. Neviem, ako k tomu prídu výrobcovia detských capáčiek, ale budiž. Napriek tomu, dámy, ktoré ich nosíte vonku, nezúfajte, s najväčšou pravdepodobnosťou vám vydržia.)

Pre použitie vonku sme vyhradili modely Pura s podlepením. Sú šité z 1,6 mm kože, ináč činenej, tuhšej, odolnej, a podlepené 1 mm Vibram. Poskytujeme záruku na odlepenie podrážky i na šitie. Dokonca sme sa rozhodli, ako benefit zákazníkom, vymeniť podrážku v prípade prešúpania, ale to nevieme, či je možné, to prešúpanie:D, ešte sme sa s tým nestretli. Tak sa ozvite, sme zvedaví.

Rovnež nás niekoľko zákazníčiek upozornilo na nevyhovujúce uchytenie páskov pod stielkou sandálok, takže sme zmenili spôsob uchytenia. Pre zákazníčky, ktorým to nevadí, ponúkame zľavu na sandálky vyrobené pôvodnou metódou.

A rušný týždeň ukončí asi prvý väčší úspešný kontrakt s jedným veľkým predajcom bund na severe Európy, máme radosť nad radosť.

Ďakujeme vám.

 

Buchlovské kování 7/2016

Táto nádherná remeselná akcia nás prinútila opäť sadnúť do vozu s celou rodinou, nedalo sa odolať.

Krásu v akejkoľvek podobe priste milujem.)

Všimnite si, aké sú to všetko podobné typy. Každý švárny junák.

Ten, ktorý pracuje...

Ten, kto už veľa vie...

Bonbón!

A tu na hromade-porade.

Výstava prác z nejakej súťaže, nepobrala som názov, ale všetká česť!

Ďalšia nádhera..

Proces tvorby...

Nádherné výrobky, i keď tento posledný, jak nieje otočený, tak nevynikne...

Bolo ich tam viac, no všetky na slnku, fotky mi nevyšli dobre.

A nakoniec sme sa ešte stavili v záhrade Buchlovického zámku.

V ten deň sme si užili krásy mnoho.)

Pura sandálky po novomu

Od 9.7 sme na podnet našich zákazníčiek zmenili spôsob uchytenia páskov na sandálkoch.

Pásik tak už nevedie popod stielku v pätovej a prstovej časti, ale je prišitý a prilepený po stranách sandálok.

Máme však ešte skladom niekoľko kusov vyrobených po staru, preto ak viete, že vám táto drobnosť nebude vadiť, zadajte do poznámky a dáme vám zľavu 200 kč. (väčšine zákazníčiek nevadí, a nevadí ani mne, ktorá sandálky testujem najdlhšie, jedná sa o cca 1 mm výstup pod patou a prstami, ktorý cítite len pri chodzi po super-rovnom povrchu). Platí do vypredania zásob.

Pokiaľ v poznámke neuvediete nič, objednávate si sandálky šité po novomu.)

Úchylka

Mám úchylku na istý typ obchodov. Niekto ulietáva na obchodoch s handrami, drogériou, kozmetikou, potrebami do domácnosti, hračkárstvami...

A ja odmala som milovala papiernictvá, neprešiel deň cestou zo školy, aby som sa aspoň nepozrela, čo nového majú, najviac ma lákali zošity, notesy, diáre, a potom ešte perá, pastelky, gumy, strúhatká, ceruzky - 8B, naprosto nepraktická k dennému používanu, ale ešte teraz ich pár mám.)

Postupom času papiernictvá, hoc nestratili svoje kúzlo, nahradili ich remeselné potreby. Tuná v meste máme celkom dobre zásobené kutilské potreby, a ja som schopná tam stráviť i hodinu len tak, kukaním.))

Predavačky ma už poznajú, vždy na nich vybalím nejakú špecialitu - výsečník 18mm, ekologické lepidlo, hranořízek...Nutno dodať, že až tak dobre vybavení niesú, často objednávam na netu. A keď som už tam, tak pozerám...kovové inštalatérské trubky, tie kolienka, a úchyty - čo ja by som z toho všetko vedela vyrobiť... šmirgle a olamovacie nožíky - tento vyzerá byť silný...dláta (tie ešte nemám) a výsečníky...rôzne karabiny a nýtky...krúžky a tesnenia - zvlášť divná úchylka...pletivo a mriežky do kvetináčov...reťaze a laná - deťom konečne dokončiť to pidi-lanové centrum...svorky a kladivá - hlavne tie svorky najrôznejších veľkostí, to sa predsa zíde vždycky, nie? ...kovové metre a uholníky...šrouby a matice - milujem!...klince, podložky, hmoždinky - tá správna do kotovice?, vrtáky, háčky do steny...všetko tam vždy prejdem, skontrolujem, už ma poznajú, tak ma nechajú...Díky za to. Nadšene potom zaplatím ten svoj výšečník 3 mm, vyptám si orazený paragon, a uspokojená odídem.

Vlastne uspokojená budem, keď bude doma komplet zbierka náradia. Tuhle som si konečne kúpila vysnenú vŕtačku, zn. Bosch, a teraz šetrím na stojan k nej, užitočná vec. A už mám doma i brúsku dvojkotúčovú, jeden kotúč pomalý, a jeden rýchly, už sa po nociach zasa bavím... Ešte snívam o pokosovej píle...a ručnej brúske...

A toš tak.

 

Kabelka ako dievča pre všetko

Univerzálna, priestorná kabelka s výrazným detailom - prešívanými uchami do ruky i na rameno. Vnútri kapsa na mobil, tri vsuvky na perá, a veľká kapsa na drobnosti, ktoré nechcete hľadať na dne. Zapínanie na zips s veľkým ťaháčkom z kože.  Možno pridať ramenný popruh za príplatok.

Šitá z troch farieb kože, jak tvarom, tak farbou sa teda hodí pre všetky typy a farby Pura ultra barefoot z našej ponuky.

Pre perfekcionistky, ktoré chcú byť dokonale zladené.

(Pasuje i k balerínkam  Elissa hnedá i čierna, a k Elegantným čiernym. Ostatné modely farebne nesedia.)

DOŽIVOTNÁ ZÁRUKA NA ŠITIE A KOVOVÉ KOMPONENTY. DOŽIVOTNÝ SERVIS. NEMUSÍTE SCHOVÁVAŤ PARAGON, SVOJU PRÁCU SI POZNÁME I PO DESIATICH ROKOCH.)

 

Ako a prečo vznikla?

Po úspešnom uvedení barefoot zn. Pura (ktoré samozrejme aktívne nosím, pretože sa konečne prefektne hodia k môjmu šatníku: hnedé sandálky k džínovým kraťáskom i k sukni všemožných farieb, i tej čiernej od kostýmku, áno, s bielou blúzkou letné a vzdušné...

...ružové tenisky k džínam, k športovému oblečeniu s deťmi na výlet...

...a čierne balerínky rovnež ku všetkému, a dokonale i k tomu kostýmku,)

vyvstala otázka, typicky ženská, čo s kabelkou.

Čierne látkové, no už trocha ošúpané, červená kožená nehodí sa, hnedo-ružový plstenný batôžtek, ktorý nosím na angličtinu by bol fajn, no ja som chcela kabelku. Samozrejme od začiatku som vedela, že si ju ušijem sama, no akej farby? Chcem ju nosiť ku všetkým botám, takže i tvar musí byť uni, farba jedna nehodí sa k druhej, hnedá kabelka k čiernym balerínam, čierna zas k ružovým teniskám, atď. ???

A tak som skombinovala všetky tri a problém vyriešila.

 

Ja viem, že sa opakujem

Dve 14-ročné u stolíka vedľa mňa v kaviarni - ja bez detí tam chodím pracovať - no dnes mi to veru nešlo, piatok, teplo, lelkovala som a dívala sa po ľuďoch.

Sadli si, objednali si už predtým na pokladni, vytiahli mobily,  ťukali do nich. Neprehodili ani slovo. Keď im doniesli zákusok a limonádu, obe si to svoje odfotili, potom ešte selfíčka, a jedna druhú navzájom. Takmer bez slova. Asi to postli na FB, lebo celý zvyšok tých asi 40 minút sa potom bavili komentármi, ktoré im prichádzali, občas si kvôli tomu vymenili mobily.

Potom odišli.

Je to teraz moderná forma komunikácie medzi dospievajúcimi, forma zdieľania.

U vedľajšieho stola sedeli dve decká pod 10 rokov, spolu s maminkou, diskutovali "naživo".

Kedy i oni dosiahnu vek, keď ich mobily umlčia? Kedy ich viac, než rozhovor s kamarátom naživo, začne záležať na komentároch na "sociálnej" sieti?

Pritom sa tento jav nedá jednoznačne odsúdiť ako špatný. Len je podľa mňa až príliš, desivo iný, povrchný, je to také "istantné zdielanie".

Fyzička je späť

Asi pred mesiacom som psala o tom, ako ma únava prinútila premýšľať nad spôsobom tréningu a nakoniec i stravy.

Prečítala som múdre knihy, niekoľko chytrých článkov, prešla diskusie na netu, dokonca som sa stretla s profíkom bežcom!

Díky tomu, čo som zistila, som urobila zatiaľ len dve nebolestivé, no mimoriadne efektívne zmeny, a po mesiaci tvrdím, že nebyť môjho skepticizmu, urobiť tie zmeny skôr, mohla som ten maratón dať v pôvodne naplánovanom čase! Ešte i teraz, keď na to myslím, ťažko sa mi verí tomu, že je to tak jednoduché.

A čo mi teda pomohlo? Zmena jedálničku za prvé.

I keď mnoho bežcov na netu a dokonca i mne naživo do očí tvrdí, a ja som im predtým verila, že stačí jesť viac, ale normálne, dnes si to už nemyslím. Svaly potrebujú pre rast a dobrú regeneráciu bielkoviny, hodne bielkovín. Bielkoviny sa nachádzajú v mase, fazuli. A iných potravinách, ktoré pre mňa teraz dôležité niesú.

Moja strava sa celý život skladala prevažne zo sacharidov, zeleniny, a ovocia, čo sú vlastne tiež sacharidy. Milovala som prílohy ako je ryža, zemiaky, cestoviny, knedlíky... a samozrejme chleba.

Toto som komplet vylúčila. Miesto toho som dala fazule, v tomto skúšobnom období z plechovky. (nechcelo sa mi vyvárať množstvo fazulí denno-denne, a na tú skúšku mi to stačilo. No na jeseň variť začnem.) Ako príloha k jedlu je to v poriadku, a i na raňajky si otvorím plešku, a zjem ju. K fazuliam som vzala na milosť maso, ktoré som doteraz jedla skor sporadicky. A samozrejme naďalej hromady zeleniny, no už menej ovocia. A oriešky, všetky, okrem para.

Pretože odmalička niesom na jedlo náročná, a často už dve minúty poobede neviem, čo som zjedla, táto zmena mi moc nevadila. Kdo chce, môže fazule kvôli pestrosti zameniť za čočku, bôb, cizrnu, hrach. Ale mne zatiaľ fazule stačia.

Tomuto stravovaniu veľmi dobre vyhovuje mexická a italská kuchyňa, len treba dať pozor na tie prílohy.

Asi po dvoch dňoch som si všimla, že jem omnoho menej. A pritom som sýta. Normálne mi teraz stačia 4 jedlá denne, nemusím mať dva obedy a dve - tri večere (chlebové), ako to bolo predtým. Vtedy som tomu ešte neprikladala dôležitosť a pripisovala som to dočasne zníženým tréningovým dávkam.

Druhá zmena sa týkala samotného tréningu. Ako mnoho bežcov, rekreačných, som robila tú chybu, že som iba behala. Ale to nestačí, k tomu treba i posilovať, a i samotné behanie je potrebné robiť premyslene. Zaradila som tzv. rýchlostné behy, krátke úseky veľmi rýchleho behu prekladané chvíľkou na vydýchanie, pomalým klusom. Začala som s 5x30 sekúnd šprint + 30 sekúnd klus. Toto som dovtedy považovala za absolútne zbytočnú stratu času, každá kancelárska krysa predsa dokáže ubehnúť spolu 5 minúť, ešte z toho polovicu celkom pomaly. A navyše, ako by mi takýto tréning mohol pomôcť zlepšiť čas na 21 km?

Chyba.

Už pri druhom šprinte som si mylela, že snáď vypustím dušu a domov som prišla celkom pokorná.)))

Postupne som si zvykla a dávky zvyšovala, teraz som na 8x2minuty šprint + 30sek. chôdza alebo 1 minuta klus. Tieto tréningy som si asi po týždni veľmi obľúbila, zrovna zajtra ma jeden čaká, a už teraz sa teším. Bežím ich vždy bosá, na poľnej ceste. K tomu pokračujem s dlhými traťmi, 1 a 2-hodinovými. A tieto sa mi, čuduj sa svete, bežia zrazu akosi ľahko, i rýchlo. Kedysi, poznáte to, posledná 15 minútovka, kríza, človek si vraví, že sa na to nevykašlem, chce spomaliť do kroku, alebo dúfa aspoň v rozviazanú šnúrku... teraz proste dobehnem domov, natrhám slepicám pléšku, pohladím psy, vynadám im za ďalšiu dieru na dvorku, a spokojne si uvedomím, že som bežala bez námahy dve hodiny.

 

Cez prázdniny hodlám začať ešte s tým posilovaním, 1x v týždni, a potom, v školskom roku, uvidím, ako to budem stíhať.

Toš tak. A objavila som tatarák, mne doteraz neznáme jedlo. Milujem tatarák!

Modrá

Modrá, archeoskanzen, najkrajší na svete, ak chcete deckám ukázať, ako sa kedysi žilo, (ťažko im to vysvetlíte, keď to sami neviete, že?)), vezmite ich do Modrej.

Okrem skanzenu je tam i nová "Živá voda", s fantastickým podvodným tunelom, kde vidíte bruchá rýb plávajúcich vám nad hlavou, to je zážitok, a niesú to nejaké kapríky, ale sumce, šťuky, a podobné nádhery. A potom zhora sa možete medzi tými rybami sami vykúpať. Teda, dospelca som vo vode nevidela, zato mojich 5 kusov ju na polhodinku celkom opanovali.

Decká hladkali svine, slepice, orly, kozy, a somára, jedno sa porezalo na rákosu, jak demoloval dobovú strechu (nevšimli sme si to, celkom sem sa zadívali na predstavenie sokoliarov).

A dali sme si najlepší tatarák na svete, fakt!

 

Fotky sú dosť chaotické, ale veď to nebol pracovný deň.))

Rochus

Druhou zastávkou bol Rochus, kde sú postavené tri krásne domky, a jedna pravá stodola, prenesená z Brestku, takže originál. Domečky sú pekne zariadené, vierohodne, vezmite tam deti, keď im budete vysvetľovať, akí boli ľudia kedysi nízki, uveria vám, keď si oplieskate hlavu o proklatě nízke futrá na dverách.

My sme tam boli na akcii Řemeslo má zlaté dno, a pretože bolo také premenlivé počasie, skoro nikto tam nebol, tak som si pokecala s košikárkou, hrnčiarom, i pánmi od hlinených domkov. S remeselníkmi ja rada vykládam, vždy sa čosi dozviem. Vedeli ste napríklad, že vytočiť hrnek trvá asi 5 minút (videla som to na vlastné oči), ale následné schnutie, pálenie, glazovanie, schnutie a pálenie ďalšie tri týždne?  A že prútie na košík si musíte chystať a predpripravovať rok predtým, než upletiete prvý kôš?

Moravou

Rozhodli sme sa s rodinou, že toto leto spoznáme Moravu.)

Prvá fotoreportáž je z Kurovic.

Rozhodne najväčšou atrakciou boli hadi. Tu sú decká ešte nadšené.

Potom sme zistili, že hadi majú jedovaté zuby, a č.3 schytal prvý kúsanec. leteli sme na pohotovosť,

v Kurovicích hneď nato zasahovala MAFRA, lebo to boli prezlečení teroristi, čo prostredníctvom jedovatých hadov chceli prepsať históriu.

ZÁSAHOVKA:

Naštastie sa teroristi sami priznali.

A HODNÍ RYTÍŘI.)

A táto parta to všetko spískala. Vyzerajú nevinne, ale pri výsluchu sa zistilo, že jeden je bývalý voják, čo s rozkošou vraždil v Chorvátsku, hádajte, ktorý to bude? Ten fešák celkom uprostred je nájomný čistič, ten celkom vľavo by chcel tiež, ale má ploché nohy. Pár vpravo poslúžil ako predloha pre film Pán a pani Smithovi. Toš, to je sebranka, hneď po tejto fotke som vymenila dušu za pivo a slobodu.

Bohužiaľ č.4 sa nevedel spamätať z toho hluku výstrelov a tak som pivo musela obetovať pre jeho pokoj.

A nakoniec sme ešte vyjedli stredovekú kuchyňu, a s mávaním odjuchali domov, v plnom počte!

 

Milujem efektivitu

Ako matka 5-tich decek, a (konečne) naplno podnikajúca žena, stalo sa efektívne vykonávanie bežných pracovných činností nutnosťou, a toto sa prenáša i do súkromného života, naposledy som si to uvedomila pri varení, aká som perfektná:DD

 

Milujem a často varím Italskú a najnovšie Mexickú kuchyňu (no áno, kvôli fazuliam), a v týždni zásadne varím tzv. eintopfy, čiže jedlá varené v jednom hrnci, (čo tiež efektívne šetrí čas neprípravou príloh, i nemytím hromady nádobí.)

Moje decká zjedia denne 2-3 kilá ovocia a zeleniny v surovom stave, takže môžem spokojne vypustiť i šaláty.

Prílohy, ako sú zemiaky, cestoviny, knedlíky, nepovažujem za extra výživné, a ani ich nemusím, preto ma tiež netrápia. Ešte občas vezmem na milosť ryžu, ale z tej robím len rizoto, opäť v jednom hrnci.

Naše obedy v týždni tak tvorí viac než z polovice zelenina, a z jednej štvrtiny lušteniny, a mäso (nie moc často). Čo chýba na pracnosti, nahrádzam kvantitou, musí toho byť plný hrniec.

No a teraz tá sľúbená EFEKTIVITA, ktorú možno mnohí poznáte:

Na rozdiel od väčšiny kuchárov a kucháriek, si nepripravujem suroviny vopred, čiže nič nekrájam, nemyjem, nelúpem, stačí mi jedno jediné prkienko a miska, v ktorej sa máča zelenia, ktorú nelúpem - rajčiny, papriky...

Zeleninu vložím do misky s vodou, kde sa pomaly lúhuje aspoň čiastočne od rôznych postrekov:(

Na sporák položím hrniec s olejom, či sadlom, a kým sa zohreje, nakrájam cibuľu a vložím ju do hrnca. Kým sa cibuľa pení, krájam ostatné suroviny v poradí od tej, ktorá potrebuje dusiť či variť najdlhšie, až po tú, ktorú stačí prehriať a korenie. Priebežne miešam. Zdá sa to jednoduché, no varím pre 7 ľudí, niekedy pre 6, a preto je surovín hodne, a treba sa ponáhľať, a hlavne, nesmie sa stať katastrofa typu decko na záchode kričí "hotovo", alebo "Mamí, on mi dal fackúúú!", to potom môžete celé jedlo odstaviť, lebo kým to vyriešite, niečo sa vám na platni pripáli. A efektivita je v pr***i.

Jakmile je všetko v hrnci, dusí sa asi 15 minút, umyjem nádobí, čiže to prkienko, na ktorom som to celé krájala, linku,  a možno ešte lis na cesnak, a prichystám taniere.

Celá príprava takto trvá 30 minút, niekedy ani to nie.

Zvyšných 30 minúť padne na zjedenie, a umytie posledných 7 tanierikov a príborov. Hotovo, max. hodina, viac v týždni nie som ochotná tráviť nad obedom.

A cez víkend varí - a rád - partner, ktorý sa vyhrá s menu typu "knedlo-vepřo-zelo", sviatočná slepačia s pečeňovými nočkami, (alebo čo to presne je), a podobne. A to mi tie jeho 2-4 hodiny u sporáku nevadia:DDD

 

 

Apel na originalitu II.

Č. 2 tiež konečne nabralo odvahu a nechalo sa slušne ostrihať. No niesú božskí? Vždy som chcela mať číro, ale u nás doma, za môjho mládí, by som asi skončila niekde v škarpe po návrate z didžiny. A tak chlapci splnili mamke sen. Typický prenos nsplnených snov z rodiča na decká, nech mi to odpustia. Ale sami chceli, nenútila som. Veď je krásné žiť a byť originál!

 

Apel na originalitu!

Nebojte sa vyčnievať z davu. Áno, samozrejme reakcia na Radanovo číro zo včerajška, neuveriteľné, aké emócie vzbudilo a koľko mejlov prinieslo číro na hlave 6-ročného chlapca:)

Starostlivé matky píšu, že je to odo mňa nezodpovedné, že je ako sígr.

Dnes už číro je módný účes, a u tak malého chlapca to rozhodne nieje výraz rebélie. Vlasy rastú rýchlo, takže za tri týždne môže byť po všetkom.

Kúsok originality, aspoň trocha sa odlíšiť od davu, schopnosť žiť život ináč, než je bežné, kritické myslenie, skoro až chronické pochybovanie o všetkom, čo sa okolo mňa deje, hľadanie nevšedných riešení tam, kde tie všedné zlyhávajú, nadšenie a sebadisciplína...len toto mi pomohlo dosiahnúť úspech.

Ale hlavne, nikdy, nikdy som sa nechovala, neobliekala, netrávila čas, nešportovala, vlastne som nikdy nič nerobila tak, ako sa to "má"! Čiastočne preto , že mi to nevyhovovalo, lebo často robiť veci tak, ako sa má, je horšie, dlhšie, neefektívnejšie a zložitejšie, než robiť si ich po svojom, a čiastočne preto,  že to bola proste nuda.

Privádzala som tým do šialenstva všetkých partnerov, začalo to tehotenstvom, pôrodmi doma, neočkovaním, nosením detí - vtedy, pred desiatimi rokmi ma i na uliciach Prahy, kde som žila a kde je vidieť všetko, ľudia zastavovali, a vtedajší partner odmietal so mnou a naviazaným deckom chodiť von:), neposielaním detí do školy, podnikaním z domova, bosým behaním, teraz celkom netradične rekonštruujem dom, (remeselníci - to je skúsenosť).

Nielenže mám rada život farebný, veselý, ale hlavne, chcem si ho žiť po svojom. Nikomu neubližujem samozrejme. Viem, do čoho idem a som schopná a ochotná niesť následky svojich výstredných činov.

Neľutujem v živote nič, okrem jedinej veci - že nemám vodičák, čo som, áno, priznávam, celkom zbabelo vzdala po tretej nezvládnutej jazde.Všetko ostatné sa postupom času ukázalo ako prínosné.

Jedinou negatívnou stránkou, ktorú teraz intenzívne vnímam, je, že s takýmto ponímaním života je človek často sám. Málo je ľudí s podobným zmýšľaním, málo s kým si rozumiem, a možem pokecať o všetkom. Samota má však i dobré stránky, môžem sa po nociach venovať svojej milovanej práci.)

Rozhodne však originalitu u svojich detí vítam, a podporovať budem, i takúto neškodnú.

To moje behanie...

Postupne, ako sa mi zvyšujú tréningové dávky, zo dňa na deň, doslova, začalo telo protestovať.

Stáva sa mi, že po behaní som celé popoludnie bez energie, alebo uprostred lesa na desiatom kilometri žalúdok vráti to, čo tam už dávno nemalo byť, a ja spokojne odbehnem tých zvyšných 5 kilometrov. Alebo sa mi ani nechce vybehnúť, čo nikdy predtým nebolo. A lieta mi tlak, jak starej babe, keď sa rozčúli. Vadí mi alkohol, vadí mi nedostatok spánku, vadí mi, že prší, i že neprší. Ide to so mnou od 10 k 5.

A tak, postupne, som si uvedomila, že to asi bude protest tela. Ale jak to? Behám niekoľko hodín týždenne, nič extrémne. To je moje telo tak slabé? Možno stres z práce, špatne sa stravujem, priveľa pijem, primálo vody? Priveľa detí, málo mužov okolo mňa? Jaj!

Celkom náhodou som si kúpila knihu od Tima Ferrisa, 4-hodinové telo.

A tam, na strane 401 som našla odpoveď. Volá sa to pretrénovanie, a symptomy sedia. Nikdy by som tomu neverila, ža to moje prdkanie može takto dopadnúť. Zatiaľ len viem, že telo volá i po inom pohybe, že stuhlo v jednostrannej záťaži dlhých behov.

Neviem, kedy sa dostanem k čítaniu ostatných 597 stránok,  ale do roka a do dňa odbehnem ten maraton a preto ...zmením tréning, ak dožijem. Z dlhých a pomalých na krátke a rýchle. Predsa to teraz nevzdám!

Behu zdar!

 

Tajomstvo
Dvojí identita.
Konečne som to našla. Cez deň mama s kruhmi pod očami, zároveň dravá a úspešná podnikateľka, skoro by sa dalo povedať "ředitelka zeměkoule", (sorry, slovač, ale i ty sa už musíš zobudiť,....Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijúúú, kurvááá, ludia, už predsa stačilo, nie? ), a v noci... tajomstvo. Nepoviem, ale konečne som to našla. Žijem, tak divoko, ako sa len dá. Je to ako z filmu o nejakých rebeloch, ktorí, v presvedčení o ideálu, bojujú na život a na smrť. Paráda, bojujem, a konečne naozaj žijem! Pritom trocha pijem. Cátim, že v žilách koluje krv, nie voda, alebo iné mazivo:)
Dnes na trhu v Bojkoviciach som si uvedomila, že je to vlastne na mne, ako to dopadne.
Hoci na Žítkovej skončili trénovacie armádne manévre, ja sa teším, až začne ozajstný boj, a my budeme pripravení.
Viem, že je to z nudy, ale budiš. Nemám inú možnosť, ako ochutnávať život.
V poslednom čase ma tá oficiálna stránka mojho života fakt umárala. Nemožem takto. Keď necítim krv, pot, voňu zeme, nežijem. Alkohol, ani iné drogy nepomáhajú.
Sex je momentálne nedostupní, chlapi sa boja.
Priveľa mužskej energie v príliš malom ženskom tele. Šport nepomáha, ani vegetariánstvo, skor naopak, dodáva silu a odhodlanie. To treba nejako vybiť, ináč prasknem.
Behám!
Jak si tak nedávno bežím nádhernou Moravskou krajinou, ktorú som si tak zamilovala, že už nikde inde nechcem žiť, a ktorá teraz tak nádherne žiari všetkými možnými farbami, a vonia jarnými voňami, všimla som si, že už niesom sama. Okrem hobičkárov, ktorých som kedysi stretla vždy len raz (lebo potom to zrejme vzdali), stretávam teraz pravidelne dvoch fešákov, jaj, to mám radosť.
Jeden vystajlovaný, vždy celý v čienom, náramný fešák, asi behá len krátke trate, ako doplnok k posilovaniu. Krásny, ako z časopisu. Pozrieť, a nechytať, krehké, nepraktické.
Ale ten druhý, to je iné kafe, fakt borec, zrejme dlhé trate, trénovaný a nestačím s ním dlhšie držať tempo!
Tak si občas myslím, že by bolo pekné mať parťáka na behanie, no hneď i viem, že by ma príšerne znervózňovalo musieť sa niekomu prisposobovať! Nedajboh ho čakať! Alebo nemocť dobehnúť!
Behám teraz pre mňa dosť náročný tréning na půlmaratón, dokonca som sa chcela i prihlásiť, no nakoniec mu bude musieť stačiť, ak si ho zabehnem súkromne. Nereálne, s 5 deckami, ktoré by museli kdesi so mnou stráviť pol dňa v zákulisí.
Tento týždeň ubehnem cca 46 km, ďalší o 3 km viac, atď. Trénikgy sú rozne, vytrvalostný beh vždy cez víkend, teraz ma čaká 90 minút, v týždni kratšie, cca hodinové, rychlostné, kopečky a podobne, a nenávidené pyramidové 45 minutovky, po ktorých vždy prídem zbitá jak pes.
A tak si občas myslím, že to snáď ani nemusím, a hneď potom si vynadám, že už to teda dokončím, keď už mám polovicu (tú ľahšiu:) za sebou!!!
A tá príroda je taká krásna! A konečne sucho, behám v ľahkých capáčkach, po horách, dolách, lesoch...
Zdravý beh všetkým víkendovým a ostatným bežcom prajem! Dajme si do tela!
Jak sme fotili Leguano
Jak sme fotili Leguano, bola to taká rýchla hurá akcia, i tak dopadla!
Mala som cestu do mesta, bolo pekne, tak reku vezmem mladého, pofotíme tie botky, aby boli fotky i na nohách, aby to bolo lepšie vidieť, ako sedia, lebo často si o to píšete.)
No, ako to dopadlo...decko č.2 ešte nevie udržať foťák rovno!
Ja som zas mala z posledného behu pamiatku na štrkovú novú cestu, no krása nezmerná.))
A nepomohli ani ružové ponožky, ktoré som si kvoli tomu kúpila!
Ale sme si to aspoň užili.
žhavááá

Tak už zajtra, vážení, budem chodiť po tom žhavom uhlí, už som celáááá zhavááá.)
Ja sa potom ozvem a poreferujem.....alebo už neozvem.

www.ordejov.cz

Čínske peniaze za našu krajinu

Čína poskytne peniaze na dobudovanie vodnej cesty v bývalom československu, táto bude slúžiť k doprave čínskeho zbožia do čr a celej Európy. )

Nielen ako remeslníčka sa ptám: je nám to treba?

Bude tu i obrovské prekladiště, do ktorého môžu priplávať lode, každá s nákladom až 300 kontajnerov zboží. Projekt financuje Čína a dá prácu 2500 ľuďom v priebehu ca 5 rokov.

Potom budeme tento projekt financovať my nákupom ešte väčšieho množstva čínskych hrabúrd, ktorí sa hneď doserú a následným nákupom ešte väčšieho množstva tých istých harabúrd, pretože kvalitná výroba v Európe celkom skrachuje.

Následne Číne predáme našu pôdu, vodu, vzduch, nerasty, a nakoniec i pracovnú silu.

Čína ovládne svet, tak, ako kedysi Amerika, a história sa zopakuje.

Akí sme len stále blbí.

Vložky! Muži a slabé povahy, odvráťe zrak, aby ste sa nezľakli...

Dnes som si šla, prisahám, vedená nejakou intuíciou, celkom nereálne presvedčená, kúpiť ekologické vložky do drogérie u nás v meste. Samozrejme rozum mi vravel, že je to blbosť, hľadám ich tam predsa každý mesiac, a nikdy tam niesú.

Dnes tam boli. Svete, div sa, v Rossmannovi, nebielené chlórom, vyrobené z biobavlny, biodegradabilné z 18% alebo 82%:toto neviem, lebo je to tam napsané tak nelogicky, že to proste nechápem. Tuze dúfam v to vyššie číslo.

Čo ma zarazilo je, že boli zabalené v papierovej krabičke, ale vnútri ešte všetkých 10 ks v pytlíku, a každá vložka zvlášť vo vlastnom pytlíku. Ekožena by celkom spokojne zniesla nebalené vložky v papierovek krabičke. Ale buďme radi a pochváľme, však ono sa to zlepší.

Hoc používam kalíšek, občas dobrá vložka nieje zlá.

A nebudem to nazývať dámská hygiena, je to vložka!!!!

Krrrrvaváááááááááááá, nasiaknutáááááááá, smradľaváááááááá, hrůůůůůůůůůůza........

Kto je zhnusený, nemal čítať, ja som vás varovala:)

Bazény

VÁŽENÍ, TÝMTO ČLÁNKOM NAŠTVEM MNOHO ĽUDÍ - ale dobrá otázka, keď sa hnevám, je:

"Čo som ti urobila, že sa na teba tak hnevám?"

 

Ďalší sused -(už snáď všetcia okrem nás majú)- si postavil na záhradu bazén.

Taký ten konský, že by sa v ňom celé Vinohrady mohli naraz kúpať.

Bude ho napúšťať vodou zo studne, aby ušetril a zbytočne neplatil za kohútkovú. A pretože okrem bazénu bude ešte polievať anglický trávnik, opäť zo studne, a pretože vodu zo strechy odvádza do kanalizácie, a pretože ako pitnú vodu používa kohútkovú u obecného vodovodu, vôbec ho netrápi, keď mu voda v studni v lete klesne na minimum.

Nás áno. Máme takých susedov okolo seba viac. Vlastne skoro každý.

Minú násobne viac vody pri omnoho nižšom počte obyvateľov domácnosti. Pretože majú na vodomeroch namontované meriče, ktoré im počítajú spotrebu kohútkovej vody, platia i za kanalizáciu - stočné len drobné. Že tam púšťajú kvantá studňovej, ktorou mnohdy splachujú, umývajú sa...to už nikto nerieši. A vodou nešetria, načo, je lacná a je jej dosť.

Nám teraz hrozí, že v lete budeme bez vody, lebo obecnú nemáme, nechceme. A na stočnom nám chcú vypočítať zhruba 8-9 tisíc, paušálne, lebo nemáme merič. Tak zaplatíme na stočnom rádovo viac, než bežná rodina s dvoma deťmi, ktorá ale minie rádovo viac vody, než my, pretože šetríme.

A ešte budeme v lete bez vody.

Pritom sú v lete plné noviny správ o tom, ako vláda upravuje obecné pozemky, stavia flédry a rybníky, aby zadržali vodu v krajine, upravuje remízky, aby boli...no, chvályhodné, ale ešte to potrvá.

Pritom by stačilo tak málo. Chyťme sa za nos.

Zbierajte vodu zo striech do sudov, nádob, na polievanie, a nech i na ten bazén, stejne tam nasypete chlór. To, čo odtečie pri jednom daždi zo striech do kanálov, sú obrovské kvantá vody, ktoré keby vsiakli do pôdy, zdvihli by hladinu spodnej vody. Nie, nelejte si to do základov, stačí vykopať jamu opodiaľ, a do nej zviesť odvod zo strechy. Musí byť hlbšia, až ku kamennému podložiu, aby voda stíhala pri daždi vsakovať. Zakryte ju poklopom, ktorý beztak na pozemku už máte, a je to. Pre vás sa nič nezmení, pre krajinu mnoho.

Tie obrovské bazény...naozaj ich musíte všetcia mať? Ach bože, príde mi to voči prírode úplne zhýralé, bezohľadné, vyžrané...

Kúpte si radšej inliny.)

Americká drzosť

Rozprávala som sa s jednou kavárničkou v Brodě, sic tam nemajú moc dobrú kávu,(môj osobný názor, kamarátke tam zas nadmieru chutí.), ale obsluha i interiér je príjemný pre maminky s malými deťmi, a sic veľký hrací kútik:D čo je v zime nesmierným požehnaním, keď si potrebujete ešte pred návratom do domáceho kolotoča odpočinúť nakoľko capart dovolí...

Ani už neviem, ako, ale dostali sme sa k chovaniu zákazníčiek, ja na ešopu, ona u seba v kaviarni. Povzdychla si, že občas sa nájde exotka, ktorá jej priamo vynadá, a ešte potom na FB, a to všetko len preto, že ju upozorní na dietko bezprízorne sa pohybujúce po kaviarni a vandalujúce...

A stejne ďalší deň znova príde, i s kamarátkou, a šuškajú si, a dívajú sa. Mnohokrát vraj takéto matky sedia i niekoľko hodín v tej cukrárni, potom idú do rešturácie vedľa na obed, a zase spátky do cukrárne...

Tak ma napadlo, že i u mňa sa občas objaví taký skvost, no uznajte, vráti mi balerínky, vynadá, očierni ich na nete, kade-tade, po kamarátkach, známych, urobí špatnú reklamu, aby si ich potom, po dvoch týždňoch, objednala znova, že mi dá ešte šancu! A ešte sa rozčúli, že sú už predané, že niesú v jej veľkosti, veď ich vracala nedávno, ...Jej druhú objednávku som stornovala, mám to jednoduchšie, pani z kaviarne si na dvere ceduľku so zoznamom hosťov, ktorí by mohli mať zakázaný vstup, dať nemôže. No, môže, ale akoby to vyzeralo...pani xy, xw, a ws majú vstup zakázaný!!! Ha, to by som sa cítila ako V.I.P, že ja ešte niesom na zozname! (A tá hanba po meste, keby som bola!)

Zhodli sme sa na tom, že toto tu predtým nebolo, reklamovať balerínky, i sedieť v cukrárni sa dá i slušne. I vynadať sa dá slušne, keď už na to príde!!! My obe vieme a uznávame, že zákazník je pánom, no tiež sme si vedomé vlastnej dôstojnosti, a nenecháme si brýzgať do kráv a neschopných manažeriek (to posledné som mala byť ja, dodnes neviem, ako na to zákazníčka prišla:)

A ešte na niečom sme sa zhodli - toto je "americká drzosť", to tu predtým nebolo!!!Máme to z tých filmov a ty internety a ípady...a reklamy, a vôbec, maminka za to môže, mala nás lepšie vychovať!

Ženy, nežerme tú Ameriku tak moc:D

Bez komentára

Tak som si nedávno prečítala rozhovor so Sárou Saudkovou, matkou 4 detí, o ktorej som ja, čoby ignorantka sveta celebrít, doteraz vôbec nevedela.

A má ich všetky s jedným chlapom! Je mi veľmi sympatické, že je to ženská, čo myslí na seba, decko kludne plácne po zadku, obmedzuje počítače, a núti deti do pobytu a pohybu vonku, i svojho chlapa dokonca, tá má záber! Díky tomu článku sa necítim tak divná, keď už i takáto celebrita má podobnú výchovu, ako ja.

Ono vychovávať dve decká je sakra rozdiel oproti 4-5 kusom. Hladina hluku je omnoho väčšia, znečistenie domácnosti, i okolia tiež. A mám pocit, že i tie decká sa viac zababrú, keď sú v skupine, asi efekt stáda...ktovie. Dohováranie, vysvetľovanie a prosby nefungujú, a nieje na to ani čas. Platia len jasne dané pravidlá, zodpovednosť prenesená na deti a tvrdé vymáhanie dôsledkov. Niekedy veľmi únavné. Matky pluku, čiže matky detí v počte 4 a viac kusov, by mali byť štátom platené, pretože vychovávajú daňových poplatníkov v množstve väčšom, než obvyklom. A za deti mužského pohlavia s príplatkom.

Podnikať v takomto prostredí, to je čistý masochizmus. Dokážu to len ženy, pre ktoré niesú deti stredom vesmíru, ženy, pre ktoré sú stredom vesmíru ony samé. (Vyjma tých niekoľko rokov, keď sú deti ešte malé.) Áno, ja som stredom vesmíru sama pre seba. Ako vám znie tá veta? Hrozne, však?

Pokiaľ je stredom vesmíru decko, dostáva prílišnú dôležitosť, matka sa zbytočne obetuje, nežije svoj život, a mnohým to vyhovuje, lebo život je ťažký.

Ja tie svoje nechávam rásť a žiť, i keď niekedy, keď prídu s nejakým problémom, im pomôžem. Nie vždy. Odmietam obchádzať smetiská s č.3, ktorý si aktuálne vymyslel, že potrebuje súčiastky na robota. A najstaršia dcérka si tie morčatá tiež musí sama zohnať a pripraviť im bývanie. A ak to nedokáže, tak ich holt nebude mať. Vyžadujem od nich úklidy, generálne úklidy a mimoriadne úklidy. Ráno im zakážem raňajky, ak nenakŕmili svoje zvieratá včas. Pokiaľ nevenujú dostatok času učeniu a nemajú výsledky, nedostanú vreckové.

Ak mi donesú priemerný obrázok, alebo priemerný výtvor, prikývnem, ale nepochválim, skritizujem, veď to vedia i lepšie. Výsledkom je, že nosia častejšie, viac sa snažia. Ale zase keď im niečo nejde, a nebaví ich to, nenútim ich k tomu. nemusia ovládať vybrané slová, ani ja ich neviem. Ale musia v nich písať správne "I-Y"

Tým, že zodpovednosť je na nich, ja som z obliga, ony samostatnejšie. A máme sa tak viac radi.)

Prosím matky menšieho počtu detí ako 4, aby nezanechávali komentár, pretože pri všetkej úcte, nemôžu rozumieť:)))

Uzemnenie

Tento nový výraz, alebo tiež angličesky "grounding" označuje jeden z mnoha spôsobov, ako si uľaviť od nemocí najrôznejšieho druhu. Mocný liečiteľ je v každom z nás, ale občas to má ťažké.

Kedysi, v dobách nie tak dávnych, človek ráno vyliezol z postele, v lete sa nenamáhal ani obúvať, ani obliekať mnohokrát, a celý deň pracoval vonku a bosý.

Dnes, deti i dospelí, trávia vonku to menšie percento času, a bosí určite nie.

Zo školskej fyziky ešte poznáme výraz "pozitívny elektrón", ale už málo z nás vie, že ich účinok na naše zdravie je negatívny. Pôsobia na nás stále, najviac ich máme doma, v práci, znečistenom meste. Najmenej ich je v prírode, u vody, v lese.

Jednou z možností, ako znížiť toto negatívne pôsobenie, je vyvážiť a "nasať" tie negatívne elektróny. Nie vždy ale je možnosť stráviť v lese hodiny, väčšina z nás žije v meste. Veľmi dobre sa to však dá pomocou bosej chôdze, alebo s obuvou s KOŽENOU, NIE PLASTOVOU podrážkou. Naša matka Zem je jeden veľký negatívny elektrón s pozitívnym účinkom. Pri bosej chôdzi z nej čerpáme tieto častice, a tak vyvažujeme tie špatné.

Takže si to zopakujme: negatívne elektróny majú pozitívny účinok na naše zdravie. Tie pozitívne elektróny majú zase negatívny účinok na zdravie. Trvalo mi večnosť, než som to pochopila, hoc táto informácia nieje pre mňa nová, obšmieta sa okolo mňa už cca rok, čo som sa začala o bosohonú chôdzu zaujímať.

A tak sem konečne naskladnili barefooty i pre mužov. Vlastne pre všetkých, unisex.

 

 

Minulosť nás nedobehne

Úryvok z knihy, ktorú už mesiac lúskam.

"Někteří lidé si myslí, že sa musí vrátiť zpět do své minulosti, aby tam nalezli svou touhu po změně a aby ji pochopili. Obvykle však stačí, když se v přítomnosti naučíme integrovat to, co prožíváme - poznáváním, přijetím, rozloučením, uznáním, pláčem, pochopením, respektováním a pod. Když totiž dokážeme vyřešit svou touhu po změně s pomocí současné krize, zmizí stejně, jako kdybychom si přitom vzpomínali na svou minulost, kdybychom pátrali ve svě paměti, ve které situaci se objevila poprvé nebo kvůli čemu jsme tehdy pociťovali bolest. Vzpomínka na naši minulost není prostě žádným nevyhnutelným předpokladem řešení."

Olaf Jacobsen - Rodinné konstelace v psychoterapeutické praxi.

Jar

Jak som nedávno psala o prerezávaní starých odumrelých vetí, tak po absolvovaní dýchania v Ordějově orežem rovno celý les.

Neviem presne, čo to bolo za víziu, ale bola tak silná, a spustila obrovské čistiace procesy v celom tele i psychike, že nielenže lietajú triesky, ale padajú celé stromy. Neuveriteľný hukot, presvetľovanie, čistenie, a k tomu symbolika Veľkej noci, keď ten borec vstal z mŕtvych...do toho jar, vrieskajúce a šukajúce vtáky... pes večne trhá ploty, kdesi hára fena...všade tie rašiace púčky, voňajú fialky, ani moje deti už nechcú byť doma zavreté, ledva ich večer po vonku pozbieram a nahádžem do postelí, ráno vstávajú s rozbreskom a hrnú sa von, ešte nahaté a bosaté.

Sadíme hromady malín, rybízov, ruží, egrešov, a kvetín, (zatiaľ len do kvetináčov, presadíme) a tešíme sa na úrodu.

Dokonca cítim potrebu umyťokná!!! Tejto potrebe som doteraz úspešne vzdorovala.

Intenzívny tréning, ktorý som začala začiatkom mesiaca, začína prinášať výsledky, radosť preveliká. Čo som si to myslela minulý rok, aká že som bežkyňa? Prdítko som bola!!! Ak bude na Veľkú noc tých sľubovaných 16 stupňov, tak vybehnem zase bosá!

Zbierame odpadky v okolí, ešte predtým, než zarastú trávou. Sporá ekologická výchova, viem, že len na jar nestačí.

Zároveň už viem, že i planéta má svoj osud, a my sme len prostredníkmi, skrze ktorý ho naplní.

Minulú jar to bol tiež začiatok, potom celé leto tak náročné a výrazné, niesom si istá, či ho chcem zopakovať, ale vyzerá to, že ho predčím. Keď sa dívam spátky, hlava sa mi točí, nechápem, ako som to zvládla, takú záťaž. Viem, že dokážem všetko, čo naozaj chcem, ale čo naozaj chcem? Cítim, že tento rok na to prídem, že je to hlavná téma.

Sme tu každý len sám za seba, ale predsa sme spolu, nieje to nádherné? Možeme byť spolu, lebo chceme, nie preto, že musíme. Niekoľko ľudí je tu so mnou práve preto a ja si to nesmierne vážim!

Ďakujem.

Ružová nežná

Odkedy som v živote začala trocha chápať, (začalo to po 20-ke, ja som trocha pozadu) začala som používať farby, nejskor nevedomky, na vyjadrenie niečoho, ale neviem presne čoho.

Len som si nedávno uvedomila, že každé moje životné obdobie sa nieslo v znamení nejakej farby. Od cca tej 20-ky som nosila čiernu, a neskor tmavé farby, celé to dodnes volám čierne obdobie, to bola vlastne opozdená puberta. Niektoré moje deti sa v tomto období narodili, dúfam, že ich to moc nepoškodilo.

Úryvok:

Černá:

Je to záhadná a nezávislá barva, nemusí však být nutně negativní- například v orientu je spojována s penězi. Je to barva intrik, síly a kouzla, k jejím negativům patří smrt, tma, zlo. Dá se použít v koupelnách, někdy v pokojích dospívajících dětí.Černá odpovídá výrazu smutku, ztráty, beznaděje a zdůrazňuje tím nevysvětlitelné, tajemstvím opředené, temné a hrůzostrašné. Úplné odmítání černé poukazuje na to, že člověk není ochoten nechat si nahánět strach.Černá je i symbolem strachu a bojácnosti, proto se v jejím odmítání projevuje silná vůle k životu. Ten, kdo má naopak černou v oblibě tím vyjadřuje, že rád potlačuje vnitřní potřeby a přání a že se o to raději obklopuje tajemnem, aby vypadal zajímavěji. Z psychologického hlediska poukazuje hojné používání černé na strach, neurózy a deprese a uzavírání se před vnějším světem.

POtom nastalo obdobie červené, agresívne, vášnivé, netrpezlivé, a veľmi, veľmi energické. Dorodila som posledné kusy, rozbehla živnosť, občas hlavou rozbíjala múry, a bez tej energie by to nešlo.

Úryvok:

Červená
Je stimulující a dominantní. Je velmi zajímavá v tom, že zmenšuje velikost pokoje, ale zvětšuje velikost předmětů v něm. Je užitečná jako důrazová barva. Červená je symbolem štěstí, prosperity a tepla, povzbuzuje fyzickou aktivitu a vášeň. V negativním smyslu symbolizuje vztek, nenávist a hanbu. Je vhodná k použití do domácí tělocvičny, ale nehodí se jako dominantní barva do kuchyní ani jídelen, do dílny, dětského pokoje či do ložnice- navzdory svým povzbudivým účinkům na vášeň. Může totiž způsobit nespavost.

Teraz sa červená pomaly prelieva do ružovej, milujem ružovú a nechápem, ako som kedysi mohla byť čierna, či červená. Ružová je predsa jediná správna farba, kto by mohol mať rád inú, nosiť iné oblečenie, boty, kabelky? Musím mať ružové všetko, i zlato! Možno to je tým, že konečne prijímam tú svoju ženskú stránku, po všetkých tých konšteláciách, i s mojim pánskym klobúkom, očividne to funguje. Som trpezlivejšia, vnímavejšia, láskavejšia, občas na to doplatím, ale zas to viem pochopiť a odpustiť, a neženiem sa hlavou proti múru, ale dávam veciam čas. A kúpila som si dvoje ružové minišaty:)

Růžová
Růžová je jediná barva, která nemá negativní asociace. Je symbolem čistoty myšlení, štěstí a romantiky. Vhodná bude do ložnice, ale nehodí se příliš do kuchyně a koupelny.Růžová obsahuje jemnější kvality červené. Symbolizuje lásku, náklonnost a oddanost, bez pudové smyslnosti a vášně. U lidí, kteří upřednostňují růžovou, se projevuje zvýšená potřeba lásky a ochrany. Takoví lidé mají výrazně ženské rysy chování, neboť s růžovou se pojí také něha a ženská zdrženlivost. Přehnané používání růžové ale může poukazovat na narušený vztah k realitě a na vědomou ignoraci vážných věcí v životě. Když ale někdo tuto barvu výrazně odmítá, znamená to občasné nevědomé postrádání něhy, ale i snahu o osamostatnění a odmítání sentimentálních citů.

 

No a čo bude ďalej? Neviem, veď ružové obdobie teprv začalo, tak si ho užijem a uvidím.

Mužská záležitosť

Začína tvrdá vojna.

Čože, budíček o piatej?!

S plnou poľnou.S novým velitelom.

Nástup na buzeráku.

Predstavy vojína sa nezhodujú s velitelom, navyše veliteľ musí nutne čúrať.

Do betonu to pôjde ťažko.

Skladám zbrane, musíme na svačinku.

 

 

Ďakujeme za láskavé poskytnutie priestorov kasína na Žítkovej  v Centru branných aktivit.

Dnes slávim výročie

 

Dnes slávim prvé výročie môjho pozitívneho prístupu k životu.

 

Za ten rok som zistila, že život nieje o pozitívnom myslení za každú cenu, ako dnes trefne poznamenala moja kamarátka – šťastne tehotná – to sa jej to mluví, viď:D (neboj, neprezradím)

Je to o umení odraziť sa od dna – vždy znova a hneď. Lebo kto nedosiahne dno, nemá sa od čoho odraziť. Jeden homeopat popsal správne žitie ako špirálu, ale nie stúpajúcu zdola hore, ale skor horizontálne, mierne stúpajúcu, a stále sa rozšírujúcu. Čiže dole už nikdy nebude tak dole, ako predtým, a hore bude vždy vyššie, ako predtým. Tak dojdeme až k osvieteniu.)

 

Takže celé pozitívne myslenie ja o sebadôvere a vytrvalosti, vlastnosti, ktoré opomíjime, dnes, keď si sebavedomie dvíhame drahými šperkami, a vytrvalosť meníme za rýchle požičky.

 

Ísť životu naproti je uspokojujúce, nie schovávať sa pred ním za obrazovkou počítača s nejakou čas-požierajúcou hrou, alebo zabúdať sa v stránkach kníh typu šedých romancí a podobne.

 

Cieľ "nerobiť nič" čoby odpoveď známeho na moju otázku, čo chce v živote dosiahnuť, aký je jeho cieľ, je potom už len smutným dôkazom márneného života.

 

A tak opäť tá ožehavá otázka, schválne:

"Aký je tvoj životný cieľ? Alebo aspoň tohoročný? Máš? "

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Snáď nezostanem nahá

Delegovanie povinností a prác je skvelá vec – delegovala som marketing, výrobu, administratívu i účtovníctvo, takže mám konečne dostatok času na všetky ostatné veci. Zistila som však, že i tie ostatné sú z veľkej časti delegované, takže nemám do čoho pichnúť...

Tento týždeň som sa 2x zobudila s tým, že neviem, čo budem dnes robiť,(normálne to viem dva mesiace dopredu.)

 

Takto to ale nejde. Delegovala som si spátky niektoré delegované práce.

Dobrá správa je, že firma može frčať i bezo mňa.

Zlá správa je tá, že ja bez nej nie.

 

Ačkoliv stále navrhujem farebné odevy, boty, jaksi som počas posledných mesiacov sčernala. Môj šatník je kontrastne čierno-biely. Ale pretože znalci tvrdia, že čierna a biela nie sú farby, tak je vlastne bezfarebný. Som ako cisár a jeho nové šaty.)

 

Naša vysnená novinka

Kabelky, to je dilema každej ženy, což??

 

Krátko k tým našim, novým: zatiaľ dve rady, Art a Minimal.

Minimal:

  • charakteristickým znakom je minimalizmus, striedma farebnosť.

  • s drobným hravým prvkom – kovové dierky s obrubou, obruba na nýtoch...

  • široký, pohodlný, odnímateľný ramenný popruh.

  • rozmery vhodné pre formát A4.

  • vyzerá veľmi dôležito, a pritom originálne:D

  • na prianie v úprave vegan.

Art:

  • unikátny, výrazne expresívny dizajn, jasné farby, aplikácie...

  • i bez aplikácie, jednofarebná.

  • široký, pohodlná odnímateľný ramenný popruh.

  • rozmery vhodné pre formát A4.

  • každý si vás všimne.

  • väčšinou v úprave vegan.

 

Z fotenia kabeliek

Niečo málo o plsti:

 

Plsť je tradičný, veľmi ušľachtilý materiál. Jej výroba je etická, ekologická, trvalo udržateľná. Samotná plsť je biodegradabilná, výrobok z nej je možné zrecyklovať, ale celkom dobre zhnije i v komposte.

Díky lanolínu čiastočne nešpinivá, vodoodpudivá, ohňuvzdorná, pevná.

Proces výroby plsti je veľmi dlhý, od strihania ovečiek sa plsť čistí, češe, myká, a za pomoci tepla a tlaku vzniká finálny produkt – farebná plstenná platňa, rôznych farieb a hrúbok. Nami používaná plsť sa vyrába na Slovensku.

 

Niečo málo o značke:

 

Naše plstenné kabelky sú originálne: svojim minimalistickým, alebo naopak až expresívnym výrazom, vždy s dôrazom na detail. Užijú ich byznysmenky, i maminky, umelkyne, i študentky, a máme i mužné modely.) Ekologické: kuknite odstavec o plsti. Etické: kúpou tohto výrobku podporujete naše ženy, našu ekonomiku. (Žijeme na Morave, takže Moravúúú.) Prírodné: vlna, koža, kov. Finito, nič viac.

 

Maia

 

  • 100% biodegradabilné

  • 100 % ručne vyrobené na Morave

  • 100 % prírodné / 100 % vegan

 

Bolo treba držať uši:

Úžo mini od slečny fotografky:

 

 

Nainštalovať kabelky i seba:

 

 

Potom došiel pazúr:

 

 

A nechcel odísť,

 

 

A strkal sa, kam nemal:

 

No a za celú tú radosť ďakujem Eliške Bršlicovej, nadšenej fotografke.

http://elphotography.cz/?page_id=24

Trhýýý

Ľudia, kto ma hodí v sobotu ráno 27.2 2016 do Prahy na trh, (z Prakšic), a večer dom, ponúkam preplatený benzín, a samozrejme hojnú províziu z predaja, či pevnú čiastku, jak je libo. POvodne som chcela ísť vlakom, a vziať len drobnosti, no príde mi to škoda. A ideálka dlhodobá spolupráca v tomto, cca 1x/mes.

 

777547836, alebo mejlom rebekaq@rebekaq.cz, díky.

Moj čípok

Môj čípok už niekoľko rokov zaujíma zdravotnú poisťovňu, s dojímavou starostlivosťou mi každoročne posiela dopis s výzvou, aby som si ho nechala odborne vyšetriť, s varovaním, že ináč môžem zomrieť.

 

Vždy mám chuť im napsať, či by ich nezaujímalo radšej to, že nemám možnosť si nechať preplatiť svoju homeopatku, alebo trebárs domáci pôrod s odbornou asistentkou.

 

No a ten čípok...začal nesmierne zaujímať nedávno i môjho gynekologa, až som sa cítila ako VIP, až kým mi nenaznačil, že v prípade odmietnutia tohoto vyštrenia nemá záujem o takúto klientku, a pravdepodobne sa budeme musieť rozlúčiť.

 

Tak sme sa rozlúčili z dôvodu mojich nadštandardných požiadavkov. (Čiže málo platených)

Čípok i ja sme odvtedy v klidu.

Klid a mír i vám, ženy s čípkom.

 

Petit market, Praha

Milé zákazníčky, s radosťou oznamujem, že sa uvidíme na mojom prvom trhu v živote i kariére, síce ešte neviem, ako sa tam dostanem, ale určite tam budem. Teším sa na vás!!!

 

Ponúkam prácu

Hľadám ženy -  i na MD, i dochodkyne, hlavne ochotné pracovať z domova, jedná sa o šitie. Podmienkou je vlastný priemyselný šicí stroj a overlock. Trpezlivo zaučíme. Jeden krát za týždeň si v Prakšicích (u Uh. Brodu) vyzdvihne materiál, a zároveň odovzdá hotové výrobky. Preferujem prácu na cca 8 hodín denne, kedy si žena može zarobiť cca 20 tis./mesačne.

Sumárum
- Predvčerom bol Valentín, u nás dokonalá ignorácia, zamrzelo. Ale i z mojej strany, toš čo som dala, som i dostala...
- Úlohou ženy je vraj naučiť muža milovať, sakra, to sme už mohli dostať nejaký ľahší. Ja sama to neviem.
- Rozbiehame veľkoobchody. Prvé objednávky zo zahraničia nám takmer dokonale vyčistili sklady, vymýšľame nové modely, a tešíme sa na jeseň. A v Írsku, Švédsku a podobne sa vraj nosia softshellky celý rok.))) Toš budeme i v lete šiť zimné.
- Prvé objednávky konečne i z ešopov zo SR, ČR, kupodivu omnoho menej na úkor zahraničia, než sme čakali.
Oslávila som narodeniny, 34 rokov, už pred mesiacom, len som na to zabudla.
- V poslednom čase neustále niečo podpisujem, v bankách, na súdoch, finančáku, u účetní...začínam sa cítiť jak prezident. Ale nie, niéééé ako Z. Radšej sa budem cítiť doležito.

půl!!

Začala znova sezóna behania, ktoré som prerušila v najvačších pľuštiach, a zime. Myslela som, že bude trvať, než sa dostanem znova do kondície, a ejhľa...telo po týždni hladko vkĺzlo do obvyklých časov a dĺžok, akoby ani medzera nebola. Skvelé, poučenie teda znie, že 6 týždňov odpočonku nijako neuškodí vašej kondícii. A tak hurá, tento rok na jar cieľ - polmaraton.

Ďalší cieľ na jar je zúčastniť sa trhu, aspoň jedného, s novým produktom, ktorý čoskoro predstavím, a ešte jeden cieľ, opať osobný: konečne prejsť po horúcom uhlí, 30.4.2016, no uvidíme, uvidíme...)

www.ordejov.cz

Silnejšie pohlavie

Bavila som sa s kamoškou nedávno o tom, ako máme s partnermi rozdelené práce v domácnosti, kto čo robí, kto čo platí a jak sa staráme o deti...Ona je taká hodne genderovo spravodlivá.) a tak som sa jej pochválila, že ten moj sa celkom sám stará o nákupy a varí minimálne 5 teplých jedál týždenne. "Že je úžasný?" Ptala som sa . Sucho mi odpovedala, že pred tým, než som ho spoznala, som toto predsa robila ja, a kto ma pochválil? Presne tak, nikto. Spadla mi sánka. Ona má pravdu! A stejne dnes zabudol kúpiť smotánku do kávy! Neznášam kávu bez smotany!

Potom som si spomenula, že som nedávno kdesi čítala, rozhovor nejakého otca na RD, ktorý ale predtým viedol nejaký obchoďák, či čo, takže manažer, pozor!:D, ako ho všetcia obdivovali, keď zostal na rodičovskej dovolenke, a aký je skvelý a ako to zvláda? Čudoval sa, že kým bol riaditeľom, nikto sa ho takto neptal, ani ho neobdivoval...A ani jeho ženu nikto neobdivoval, kým bola ona na RD...to si myslím ja. Vlastne to viem, a s***e ma to.

A tak som si spočítala, že i ja doma stále robím omnoho viac práce, než partner, že mám tým pádom menej voľného času, než on. No teda? Jak som to mohla dovoliť?

Toto dňa 1.2.2016 definitívne skončilo, stačil mi jeden rozhovor s mojou genderovo poučenou kamarátkou:) a tak som milému partnerovi priložila nož na krk: MÁM PRÁVO PRACOVAŤ BEZ DETÍ, TAK AKO TY!

Odteraz pracujem len vtedy, keď NIEKTO hlídá deti!

Vážení, ak ešop RebekaQ. nenájdete, tak nesúhlasil, a ja tvrdohlavá teda nepracujem.

Alohá, havaiiii.

tento leták...

Fenomén BF a prečo teraz?

V atmosfére všeobecného návratu k prirodzenosti je nad slnko jasné, že BF fenomén nesmie chýbať.

Čo je to barefoot? Doslovný preklad znamená "bosá noha", ale obecne sa tento výraz používa pre obuv, v ktorej sa cítite, ako by ste chodili naboso. Pri chôdzi v bérfútoch cítite nerovnosti povrchu, každý kamienok, striedanie teplôt povrchu, podľa toho, či ste v mraze, či na rozpálenom chodníku, noha sa prirodzene hýbe, prsty majú dostatok priestoru, klenby silnejú. /pokiaľ niesú nevratne zdeformované dlhoročným nosením nevhodných bot, čiže všetkých nebérfútových./

Následky pocítite čoskoro: zmiznú bolesti chrbta, hlavy, kĺbov, napätie v oblasti krku, panve...zlepší sa držanie celého tela, a telo zosilnie. Opäť budete stáť pevne na vlastných nohách.)

V spirituálnej rovine /nešklabte sa/ je chodidlo symbolom postoja, spojenia s Matkou Zemou, na ktorú sa tak opäť môžete napojiť.

Luise L. Hay tvrdí, že chodidlá predstavujú naše porozumenie  - nám samým, životu, ostatným ľuďom. Pokiaľ máte s chodidlami problémy, uzdravte sa bosou chôdzou a zároveň tým odstraníte strach z budúcnosti a ustrnutia na mieste. Je možný i opačný postup.

Pre neezoterikov nieje na škodu vedieť, že na chodidle sa nachádzajú všetky akupunktúrne body, takže neustálou masážou bosou chôdzou stimulujete a krok za krokom uzdravujete celé telo.

Na záver afirmácia pre všetkých bosochodcov a bonôžky:

"ĽAHKO A S RADOSŤOU POSTUPUJEM V ŽIVOTE DOPREDU."

 

Vitamíny života

1., Vitamín O - Láska a podpora od Osudu, či Boha.

2., Vitamín R1 - Láska a podpora od rodičů.

3., Vitamín R2 - Láska a podpora rodiny, přátel, a schopnosti si užívat.

4., Vitamín L - Láska a podpora od lidí, kteří mají podobný osud či cíle.

5., Vitamín S1 - Láska a podpora vás samotných.

6., Vitamín D - Láska a podpora čerpané z dúvěrných vztahů, přítelství a lásek.

7., Vitamín Z - Láska a podpora osob, jež jsou na vás závislé.

8., Vitamín S2 - Oplácení lásky vaší společnosti.

9., Vitamín S3 - Oplácení lásky světu.

10., Vitamín I - Služba ideálu, ať už jde o Boha nebo něco jiného.

 

Převzato z knihy "Jak mít co chceme, a chtít co už máme" od Johna Graya, autora knih o Marťanoch a Venušankách.

Jak založit esero ľahko a rýchlo

Krok č. 1: navštívite notárku/advokátku/právničku...je to celkom asi jedno, sama doteraz nepoznám rozdiel medzi týmito obormi, len viem, že na to treba nehorázne dlho študovať nejakú nudnú výšku.

Krok č. 2: vykoktáte, čo potrebujete, koktáte preto, že to robíte prvý krát, a vlastne nič neviete. Dobrá notárka/advokátka/právnička vám stejne rozumie, takých zúfalcov už mala. S psychologickou prevahou z vás vytiahne zamýšľaný názov eseročky, načo sa vám ho pokúsi vyhovoriť a ukecať na nejaký iný, super nezaujímavý. V tomto bode trvdošijne, ako ten sedliak na poli, trvajte na svojom, nakonice to vzdá a vy získate i psychologickú prevahu.

Krok č. 3: Skásne vás cca o 11 tisíc, a vyšle do banky a na ŽÚ, kde vás skásnu o ďalšiu tisícku.

Krok č. 4: Počkáte pár dní, prebehne tajomný proces - šimel, a je hotovo. Dobrá notárka/advokátka/právnička vám na nekonečne lepiaci papierik napíše, aké úrady treba ešte navštíviť, s uistením, že oni tam už budú vedieť.

Krok č. 5: celý nasledujúci týždeň beháte po tých adresách: banka, finančák, živnosťák, komerčka, čssp, vzp...všade sa dôležito tvárite, oni tiež a vy ešte podpisujete (modrým perom, pozor, nie tým umeleckým čiernym, lebo potom nevedia, čo je origoš a čo kópia!!!.) listiny, podpisom doma pracne nacvičeným.

Krok č. 6: je hotovo. Za celú túto námahu získate právo platiť veľaváženému štátu dph.

Díky - díky - díky!

Nákupní terapie

Dnes som náhodou narazila na názov tej liečby, o ktorej som psala v predchádzajúcom príspevku: Je to vedecky dokázané a volá sa to "nákupní terapie". Heuréka, objavila som Ameriku, znova:)

Sebeláska a jej následky

Sebeláska a jej následky. Azda začnem konečne viac milovať seba, než tú chasu doma, a tieto vianoce to bude pekne hučať.) Nová kniha ma zase inšpiruje, baví a lieči, a tak sa hodlám venovať od tzv. Kristových rokov zase sebe, po desaťročí venovanom deťom a mužom. Pretože keď zmeníme seba, zmeníme svet. Tak konečne viem, ako na to.)

Dámská jízda

Dve ženy - 34 a 9 ročná.

Veľmi dôležitá tradícia spojená s nákupom darčekov sa stala z našich predvianočných dámskych jázd, keď len my, dve ženy z celej rodiny si vyberieme mesto, včera to bol Zlín, a strávime v ňom celý deň, vymetieme všetky knihkupectvá, kaviarne, a výtvarné potreby.

Poučené, neberieme si so sebou kabelky, ale batohy na obe ramená, lebo tie knihy niečo vážia.

No tento rok som bola rozhodnutá kúpiť si niečo nádherné, ženské pre seba. Jak plynul deň, odkladala som to, objavovali sme stále nové kníhkupectvá, krásne zapadlé kaviarne, a papiernictvá, na tie mám zvlášť úchylku...

Až som nakoniec objavila...klobúčnictvo.

A kúpila som si pánsky, čierny klobúk. Vyzerám v ňom dóósť drzo.)

Když se žena z Marsu zamiluje

Zas jedna skvelá kniha, o ktorú sa musím podeliť, ženy, čítajte!!!-)

 

Táto kniha mi priniesla obrovskú úľavu, celá by sa pritom dala zhrnúť do jednej vety, ako to už u knih vzniklých za oceánom býva.)

Spadla zo mňa ťažoba s ktorou sa borím už rok, jak usilovne hľadám svoju ženskosť, a ne- a nemôžem ju nájsť.

Snažím sa chovať ako žena, nájsť svoju vnútornú ženu, objaviť svoje ženstvo, posilniť svoju ženskú stránku, nosím modrú, ženskú farbu, sledujem splny a novy, ctím svoju menštruáciu a odpočívam vtedy, mám naplánované i činnosti podľa jednotlivých fáz cyklu, snažím sa byť dobrou matkou - alebo aspoň matkou, nenahlásila som sa na ten kurz juda, ako som pôvodne chcela, miesto toho som si vzala výtvarný kurz...lebo som mala pocit, že som naozaj divná. Ústredná téma, pre ktorú sa mi zrejme nedarí vybudovať vzťah s mužom. Snaha zmeniť sa je dosť marná, lebo proste niesom ten typ starostlivej ženy, ktorá varí, zalieva, chová deti a je s tým spokojná. Ja potrebujem k životu niečo viac, no doteraz som za to cítila výčitky svedomia.

 

Nenavaríš, nevytrieš dlážku svojej rodine lebo ctíš prácu svoju viac, než umytého záchoda ...bŕŕŕ, zase zlý sen...ale nie, to len svedomie sa ozýva.

Téma "ženství" sa tak stávalo čím ďalej bolestnejšie, už ani neviem presne, čo to slovo znamená, toľkokrát sa mi v hlave pretočí za deň, plácam sa v tom, popritom sa snažím žiť...(A keď urobím toto, alebo neurobím toto, bude to dostatočne ženské? )

Asi dva mesiace dozadu som si kúpila postupne dve knihy od Davida Deydy, prvá bola na téme mužství, cesta správneho muža, alebo tak nejako, už si neposmínam presne. Chcela som sa pokúsiť skrze mužskú optiku porozumieť ženám. (Bože, ako zúfalo to vyzerá takto napsané na obrazovke.))) Parádna kniha, ak váš muž rád číta, dobrý tip pod stromček.

A tak som si nadšene objednala v kníhkupectve i druhú knihu od neho, tentokrát na téme ženství, nejaká "Cesta nespútanej ženy", "to je ono", vravela som si, "konečne to pochopím, ten borec očividne vie, čo píše!"

Kniha došla, vyzdvihla som si ju, a pretože som mala v meste trochu času, (no dobre, bola som bez detí, tak som si ho urobila), sadla som si do kaviarne  a začítala som sa.....

...príšerný blábol, plný ezoterických kecov, rozumiem síce jednotlivým slovám, no nie už ich spojeniu do viet, uniká mi zmysel. Azda chcel autor písať ženským jazykom?

Prečo pre mužov napsal krásnu zrozumiteľnú kniu, plnú návodov, ako zlepšiť a pochopiť, čo sa zlepšiť a pochopiť dá, a pre ženy píše v tomto divnom jazyku? Alebo niesom dosť ženská, a jednoducho nerozumiem? Alebo autor nevie o ženách nič a chce to zakryť, tak píše takto...alebo mal proste zatmenie. Frustrovaná som z toho bola ešte dlho, vlastne ešte teraz ma to trocha mrzí.

 

A dnes - dnes som na to prišla. Ja nie som žena z Venuše, ale z Marsu!!!

Tak preto to všetko nedorozumenie.

A viete čo? Mne sa ten môj marťanský pôvod páči, a už sa nebudem ďalej snažiť byť ženou z Venuše. Nejde mi to, nie som to ja, samu seba pritom musím zaprieť. Minisukne a kozačky si však ponechám, náramne sa mi totiž hodia k mojmu novému pánskemu klobúku.

 

Advent plný porozumenia vám všetkým prajem, nežným Venušankám, i drsným Marťankám.

Muži s igelitkou a ženy v prešívakoch.


Nechcem sa nikoho dotknúť, viem, že muži s igelitkou sú najlepší na svete, a ženy v prešívakoch majú zlaté srdce.
No predsa len, je to biedny pohľad, muži nosia prevažne kauflanďácke igelitky, 
také zelenobiele, a v nich majú čo? Netuším, lebo peňaženku, kľúče i mobil a cigarety vytiahnu vždy z kapsy na bunde.
Je to záhada rovnaká, ako obsah ženských kabeliek.
A ženy v prešívakoch? Sú to tie módne prešívané bundy, prevažne čierne, všetky rovnaké, na jedno kopyto. Všade, kam dohliadnem. Stretnúť ženu v peknom, slušivom, originálnom vlnenom kabátku ( a k tomu nedajbože v sukni, či kostýmku)  je zázrak, keď už taký kus vidím, idem si krk vykrútiť, načož dotyčná vystrašene zrychlí, a opäť samé prešívaky, kam sa podívaš....
To len tak, postreh z výletu do Zlína, boli sme tam s dcérkou na dámskej jazde, muzeum bolo zavreté, pokračovanie nabudúce.

Takto sa recykluje...po Prakšicku.

S požehnaním starosty, na Prakšickom zberňáku.

celé leto, jeseň, min. 1x do mesiaca.

Jak vidieť, zákony neplatia na každého rovnako.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Nedovoľte dieťatku vytiahnúť sa rúčkami a trupom von z nosítka, deti sa vyťahujú, pretože sa chcú dotýkať vecí okolo, no veľmi sa tým mení vaše ťažisko, dieťa je akoby náhle ťažšie, takže sa i horšie nesie, a jednak sa zvyknú tí malí zvedavci nakláňať, a môžu vypadnúť, alebo sa "zlomiť". Ramená dieťatka majú byť vždy pod popruhmi nosítka, dobré nosítko má i možnosť predĺženia, a prisposobenia sa vačšiemu dieťaťu.

Pri prechádzaní úzkymi priestormi, autobusom, uličkou v knižnici, medzi regálmi v obchode, občas zabudeneme, že máme dieťa na chrbte, a sme širšie, a bum. Ešte zábavnejšie je, keď vyjdete z Billy s balíčkom sušených sliviek v ruke toho malého zvedavca, ktoré si nevšimnete vy, ani pokladní.))) Aý doma.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Chrbát bolí.

Na uvoľnenie je dobrá partnerská masáž, keď partner nechce, tak ten druhý, a keď ani ten nie, jóga. POctivo, ináč sa to nazbiera, stuhne a už to ani inštalatér....

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Pri spaní fixujte hlavičku dieťatka, chudák malý, keď mu hlava klimbá na vašom chrbte smerom von, tak tie babky majú pravdu, že ho týrate:))

Šátek sa dá cez hlavu celkom, alebo aspoň čiastočne pretiahnúť, a tým zafixovať jej polohu, a každé dobré nosítko má kapucku. Zvládnete to i v keď ho máte na chrbte, alebo vám niekto ochotne pomôže, vyberajte vekovo mladšie ročníky, predsa len majú menej rečí.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Pokiaľ zrovna nenosíte, vždy si sundajte nosítko, nenechávajte ho visieť z pása dole, zvykne sa nenápadne zachytiť o stoličku, či lavičku, roh stola, alebo hocičo iné, čo je poruke, zatiaľ čo vy si vykládate s kamarátkou.  Keď sa potom náhle pohnete vy, v snahe zachrániť padajúce, či ináč náhle meniace polohu, vaše dieťa, nielenže ho nezachránite, no strhnete na seba stoličku a veškerú, spravidla nežiadúcu, pozornosť. )

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

NIKDY NEROZOPÍNAJTE SPODNÚ PRACKU NA NOSÍTKU PRED TÝM, NEŽ ZLOŽÍTE DIEŤA!

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Vaše oblečenie, to, ktoré je v styku s hlávkou dieťatka, by malo byť z prírodného materiálu, a bez výrazných švov tam, kde sa hlávka dotýka. Švy sa vedia nepekne a i bolestivo otlačiť na detskú pokožku, ktorá je jemná, tenká.

Nepoužívajte ani žiadnu kozmetiku v tomto mieste, dieťatko by tú vôňu celý čas dýchalo, a moc zdravé to nieje ani pre vás, nieto pre neho. Keď už musíte parfém, dajte si ho radšej na predlaktie.

Dnes sa dajú kúpiť krásne vône v biokvalite, ale i tu opatrne, možno vám voňajú, no jemu nemusia.)

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Nehádajte sa s nenosiacimi rodičmi, babičkami, a všetkými individuami, ktoré vám chcú radiť, prípadne nahlas dávajú najavo, čo si o vás myslia.

Vzniklé negatívne emócie "týrajú vaše dieťa a je to chudák."

A navyše, pekným úsmevom ich nas*****e ešte viac:)

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Pri naväzovaní a odväzovaní z chrbta by vám mal na začiatku niekto pomôcť alebo pozorovať nablízku, treba si to dobre natrénovať, nieje to ťažké.

Dôležité je upraviť po naviazaní dieťatku oblečenie, zvykne sa vyhrnúť, a často majú deti nosené na chrbte holé celé bruško a chrbátik, lebo nosiaca maminka to proste nevidí. Tiež gaťatá popotiahnúť dole a prekryť lýtka. Mne sa osvedčilo pri nosení obliekať dieťatku špeciálne tepláčky, a o dve čísla väčšie, kvoli dĺžke nohavíc, aby prekryli i pokrčené nožičky. Predávajú sa pre deti nosiace látkovky, alebo si ich i samé možete ušiť, majú super široký a vysoký, pohodlný sed.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Dudlík, taká drobnosť, a ako vie pekne potrápiť. Pri nosení vždy ten s plochou hlavičkou, aby sa nezachytával, a hlavne netlačil, keď spinká.)

A s klipsou, ináč ho stratí.(

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

V horúcom lete je pri nosení obom dosť teplo, veľa pite, a veľa kojte!

Spomínam si, ako som raz pri akejsi túre zložila dieťa z chrbta, javilo s apatické. Vravela som si, že musí bť vyspané, tak čo je s ním, a ono bolo chúďatko dehydrované, ja som si pocuckávala z petky, ono nič po celý ten čas. Našťastie sa ešte kojilo, tak som ho zachránila:)

 

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Onbag, ak ho nosíte, ten typ, ktorý sa naväzuje na dieťa, nikdy ho neplňte ťažkými vecami, je určený na plienky, kľúče, mobil a peňaženku, prípadne náhradné gaťatá. Videla som maminky, ktoré v ňom niesli nákup, pet flaše s minerálkou, chlieb, zeleninu, celou váhou položené na dieťatku.

Najbezpečnejšia, i keď nie moc praktická je kabelka na rameno, ďalšou možnosťou je ledvinka.

Ak nosíte ťažké nákupy, tak na chrbte v batohu, dieťa uviazané na bruchu. Ale je to namáhavé, a v dnešnej dobe myslím, zbytočné.

Spomínam si, ako som kedysi nosila dieťa na bruchu v nosítku, na chrbte ťažký nákup, (hlavne zelenina, je dosť objemná a ťažká, no ja sa ňou živím), za ruku druhé, dvojročné, a takto denno-denne. Dnes by som to už riešila ináč, no vtedy, mladá koza, nadšená nosnica.(

A to staršie dieťa za ruku - to môže a aj vie tiež pekne rozkývať rovnováhu!

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

V MHD vás budú ochotne púšťať sadnúť, ale podľa mňa je lepšie stáť, pokiaľ máte dieťatko uviazané na chrbte, petože by ste i tak nesedela na zadku, ale na kostrči, a to je veľmi nestabilný sed. Opäť pri náhlom brzdení či vyštartovaní, sa môžete vinou zmeneného ťažiska navaliť na dieťa na chrbte a primáčknúť ho, väčšie to ustojí, no stejne to nebude príjemné. Maličkému by ste mohla nepekne ublížiť.

POkiaľ máte miminko na bruchu, kľudne si môžete sadnúť, v tomto prípade je to, myslím, i bezpečnejšie, a hlavne chrbtica toľko netrpí.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Vysoké opätky niééé!

Zmení sa ťažisko pri chôdzi na vysokých opätkoch, a druhý krát pri naviazaní dieťatka, je jedno, či vzadu, či vpredu. Takto dvojnásobne zmenené ťažisko, to je veru záber na šneka. Mne pri nosení vadí už i dvojcentimetrový podpätok, ale to ešte uchodím.

Prípadný pád by mohol byť drsný...

V Prahe som ako prvomatka, opatrná, používala ešte "mačky", tam sa chodníky moc neudržovali, poznáte to, tri centimetri snehu, kalamita na dva dni.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

3., Často vidím maminky, v zime, pod bundou naobliekané, dopotené, jak kráčajú na pochôdzkách mestom, a keď sa ich pýtam, či im nieje teplo, vravia, že áno, ale že sa boja obliecť menej, lebo dieťatku by mohla byť zima. Kuknem na decko, to tiež v pote máchané, mrknem na mamku, hmm, saunovanie je vlastne zdravé.

Sama som až neskôr pochopila, že to, čo dvíha moju telesnú teplotu nie je oblečenie v tomto prípade, ale rýchlosť chôdze.

Dieťa je záťaž, stačí na chvíľu pridať do kroku, a hneď je teplejšie. POkiaľ je horúco vám, je horúco i dieťatku. Keď prídete i do teplej miestnosti, a vyzlečiete sa, dieťatko sa može, pretože predtým bolo spotené, nachladiť a vy vlastne tiež.

Pretože máte možnosť sa kedykoľvek zohriať rýchlou chôdzou, netreba sa pod bundu baliť, stačí si vziať tričko, mikinu, ani nemusí byť moc teplá,dieťatko stačí tiež obliecť zľahka, veď je celým telom pritisknuté k vám, hrejete ho dostatočne. Nezabudnúť však na čiapku a rukavice, dieťatku i botičky, a to i v prípade, že máte dostatočne dlhú bundu, ktorá prekryje nôžky.

Jeden tip pre maminky, ktoré majú cez deň toho viac, raz dnu, raz von, do obchodu, na úrad, teplo-zima, strieda sa to. Aby maličké nenachladlo, zvykla som mu dávať tenkú bavlnenú čiapočku, a na to ešte teplú vlnenú, ktorú som pri príchode do tepla stiahla, dieťatko sa tak ochladilo, no nenachladlo z holej hlavičky. Lebo na toto boli moje deti dosť citlivé. A tiež rozopnúť bundu pri vstupe do miestnosti.

 

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

2., Moja prvá bunda bola nenosiaca, pružná vlnená zo Sanu-Babu, a dosť krátka, takže čoskoro začali dcérke trčať nohy zospodu, a ešte nemala topánočky, len vlnené ponožky, takže sa stávalo, že nachladla, pokiaľ som sa na prechádzke zdržala. A ja som sa vtedy zdržiavala dosť často, ešte som nepodnikala, a doma nebolo do čoho pichnúť, poznáte to, prvo-matky.)) Bola som neskúsená, trvalo mi, než som zistila, že nožky má vlastne studené, i v tých ponožkách a pančuškách.

Krátky seriál o tom, ako si ne(pri)zabiť dieťa pri nosení

Keďže som odnosila 5 decek, zažila som pri nosení kde-čo, a nie vždy to bolo mazlivé. Krátky seriál o tom, ako ne(pri)zabiť svoje dieťa pri nosení.)

1., Pozor na zipsy pri zapínaní bundy, pokiaľ prizipsujete svojmu decku  vlásky a pokožku vzadu na krku, nielenže sa na vás nebude usmievať, ale kvôli kriku vás nepustia ani do MHD.)) a babičky budú spokojne kývať hlavou, že to dieťa naozaj trpí. (stáva sa to hlavne u nenosiacich bund, kde je zips vzadu na chrbte mimina)

Chlpatá

TAk už zo dva roky tužim po chlpatej kabelke, ale nie a nie naraziť na takú, čo by sa mi páčila, až som narazila na materiál...a je to, i s nákrčníkom, juj, akú mám radosť.))

Zázrak

sa mi stal pred asi dvoma týždňami.

V lete som kedysi odoslala vratku za botky na špatné číslo účtu, preklepla som sa.

ZIstila som to až keď mi zákazníčka po dvoch či troch týždňoch volala, že nemá ešte peniaze na účte.

Mala som za to, že peniaze, ktoré som odoslala na špatné číslo, sú navždy stratené. A preto som sa ani nepokúšala kontaktovať banku a nejako to riešiť.

No stal sa zázrak, volal mi majiteľ účtu, ktorý popletenú platbu prijal, že si odo mňa nikdy nič neobjednával, a že nechápe, prečo mu odo mňa prišla suma s názvom "vratka", dal si ten človek tú prácu, že si podľa mojho mena uvedeného k platbe našiel na nete moj ešop, zistil telefón, a zavolal!!!

Bola som z toho tak vykulená, že som určite i koktala, a možno pôsobila nevierohodne...no peniaze sa mi na účte po pár dňoch fakt objavili.

Poslala som mu spátky aspoň stovku s poznámkou "ďakujem!" a fakt Ďakujem!!!

Naše!

Občas sa stretnem so dotazom, kedy nám príde ďalšia várka búnd (myslené z číny?)), kedy budeme naskladňovať, a kdeže sa to vlastne tie naše bundy šijú?

Vždy ma to zarazí, no pripomeniem si, že nie každá maminka má čas brúzdať našim webom, alebo proste tú informáciu nepostrehne. Prípadne si chce kúpiť bundu a je jej jedno, odkiaľ pochádza.

Nuže, napriek tomu, dámy, nedá mi to a opakujem: Naše bundy sa šijú na Morave, v dielňach šikovných švadlen, trávia nad nimi svoj čas, dávajú do každého kusu - vo svojej podstate originálu - svoju energiu, trpezlivosť, a lásku.

Je to naša práca, naše srdce, náš čas.

Človek a cieľ

V poslednom čase kade chodím, tam zakopávam o tému "cieľ".

Nemôžem si pomôcť, príde mi životne dôležité stanovovať si ciele, a tvrdošijne - áno - sa snažiť ich dosiahnúť. Kde je cieľ, tam je cesta.

Životy ľudí, ktorí idú ráno do práce, z práce na nákup, domov pozrieť televíziu, spať a zajtra zase znova, sa mi zdajú prázdne, zbytočné.

Sme bytosti kreatívne, úžasne šikovné, prišli sme sem, aby sme rástli, nie odhnívali zaživa.

Už od mala by sme mali deťom vštepovať myšlienky na cieľ, vízie, nápady, ako ich dosahovať. Aby sa nestalo, že si v pätnástich budú na ulici užívať fet, takzvane sa hľadať, či ešte v 40 -ke hrať počítačové hry ako jediný koníček, reálne zabíjať čas do smrti.

Včera mi kamarát vykládal o tom, aká úžasná je hra Minecraft.

Vraj si tam vytvorí postavičku, musí ju obliecť, postarať sa o to, aby mala čo jesť, kde bývať, aby si našla prácu, atď. Naučí to deti podľa neho starať sa samé o seba.

Zdalo sa mi to úžasné!!!!

 

Ako simulácia pre deti z detských domovov, ktoré nemajú rodičov, čo by im tieto veci vysvetlili, ukázali im možnosti života.

Pre ostatných, deti i dospelých, reálny život sa mi zdá ďaleko zaujímavejší. Minecraft v preklade znamená niečo ako " moje dielo, moj výtvor".

Náš život je pre každého z nás vrcholným dielom, umeleckým, reálnym, inšpirujúcim až dych berie, vždy zaujímavým, plný výziev, nádherným, poučným, ale o dosť ťažším. Akokoľvek zložitá hra nikdy nedosiahne rôznorodosti skutočného života, a dieťa, ktoré v nej strávi veškerý voľný čas, sa žiť nikdy nenaučí. Myslím ŽIŤ.

ŽIVOT.

 

Neplýtvajme vzácnym časom.

A na margo toho cieľa: Urobte si malý prieskum v okolí: optajte sa blízkych, aké majú ciele. Väčšina ľudí povie čosi nekonkrétne, ženy chcú dobre vychovať deti (čo to presne znamená? ), muži mi nevedeli odpovedať, prípadne čosi ako vymeniť okná...

Na otázku životný cieľ len krčili ramenami.

Väčšina ľudí proste žiaden cieľ nemá. V tom prípade žijú náhodile,  niesú pánmi svojich životov. Škoda.

Pokorila polmaratón

RebekaQ., jak si tak stále viac a viac pobieha po Moravských kopcoch, a poliach, konečne pokorila polmaratón, zatiaľ len v tréningu, 21 km, ale už dvakrát!

Mám ešte príšerný čas, 2:18, a nasledujúci deň celkom nezvykle odpočívam a nebežím, ale mám to!

Trénujem takmer rok. Začínala som po šestihńedelí, s 20 minútami, 2x týždenne, z ktorých som, čo si budeme klamať, 15 minúť prešla krokom, do večera som bola neschopná čokoľvek robiť, a dva dni potom som cítila celé telo. Prvý mesiac som behanie nenávidela, a stálo ma veľa úsilia sa prinútiť a ísť.

Jak sa začala zlepšovať kondícia, začalo ma to baviť viac a viac. Bolo úžasné sledovať, ako moje telo silnie, mení svoje tvary:)))áno, dopekna! Ako mám stále dobrú náladu, no, stala som sa závislá, potrebujem bežať každý deň.

Ako mi šport pomáha v podnikaní, pre mňa cennou skúsenosťou, že ak vydržím, a nevzdám sa po neúspechoch, cieľ dosiahnem.

Teraz to už len vytiahnúť pod dve hodiny, do Vianoc sa podarí, a som spokojná.

Lenže...čo ďalej?

Máme reklamu v PDČ!

Ďakujeme, a reklamu vraciame.

Minulý týždeň sa nám podarilo sprovozniť zahraničné ešopy, a máme už i prvé predaje do itálie, viackrát do anglie, maďarska, zaujíma sa pani z rumunska.) Máme obrovskú radosť, naše marketingové oddelenie zejména jásá.

Držíme si paste, nech sa nám darí, nech sme šťastní. A vy s nami! Bez vás by to nešlo.

Ďakujeme.

Buďme ľudské

Honí sa mi hlavou, jak je možné, že odošlem bundu pekne zabalenú v krabici, plastovom pytlíku, takmer nepriedušne, a na výmenu, vačšinou kvoli veľkosti, sa mi vráti v tej istej krabici, ale mimo pytlík, zhúžvaná a bez faktury. Stalo sa to za posledný týždeň trikrát, vytiahla som to z balíku jak krave u huby, a tak ma to naštvalo! Mala som chuť to zabaliť a poslať spátky. Dámy, pokiaľ chcete, aby som bundu vymenila, musíte ju vrátiť v stave, v akom ste ju dostali. V opačnom prípade ju posielam spátky. Ďakujem za porozumenie.

Živnostník roku 2015

Dámy, priateľky, ženy, matky.

Neviem jak, ale dostala som sa do súťaže Živnostník a firma roku 2015, vyhlásenie výsledkov pre Zlínský kraj sa koná 14.10.2015 o 17.00 hodine. Ja tam rozhodne nepojdem, len by som sa červenala.

Preto sa ptám: nemáte náhodou niektorá chuť i so svojim partnerom prevetrať nejaké pekné šaty, a zdarma sa dobre najesť ako moja zástupkyňa?

Budem moc vďačná za pomoc, náklady na dopravu samozrejme hradím.

A tvorivosť našu daj nám dnes...

Čo urobí dieťa, keď mu vezmete mobil, počítač, knihy, a televíziu?

Po prekonaní abstinenčných príznakov začne vymýšľať. Pamätám si voje detstvo strávené na malej dedinke, kde každý každému videl do hrnca, ako sme s bandou decek tiahli dedinou, vedeli sme o všetkom a o každom, ja navyše, lebo som bola exot, som mala komplet preskúmané i celý chotáre, lesy, lúky, polia, záhrady, vedela som, kde a kedy rastú čerešne, slivky, jablká, ktoré možem cez deň, a na ktoré treba nenápadne v noci... V noci som moc nechodila, ako vášnivej čitateľke rýchlych šípov mi to prišlo blbé...občas ale bolo treba.

Neustále som vymášľala, nikdy som sa nenudila. Športovala som od detstva, nie v krúžkoch, ale sama, alebo s kamarátmi, učila som sa z knih nechtiac, pretože som bola knihomol, tvorila v otcovej garáži, strihala mamke záclony, mala i vlastný záhon, kopu sena, bunker v lese, celé dni v Únoru hľadala parohy, nikdy som žiadne nenašla, zato som sa perfektne vyznala v lese, čom sa mi neraz vyplatilo pri večných šarvátkach s bandou decek z dolneho konca...)

Zbierala hríby, trnky, hloh, lieskovce, šišky, vedela, čo môžem a čo nemôžem v lese jesť.

Neskôr v puberte to bol opäť šport, vedomosti nechtiac získané neustálym čítaním, tvorenie, kamaráti naživo, čo mi vypľňalo voľný čas.

Dnes opäť žijem v malej dedinke, no decká nevidím. Na hřišti sa grupujú pidi deti, s maminkami. Väčšie sa už vonku neukazujú. Zato z každého domu počujem komunikáciu cez sluchátka - to poznáte ľahko, nepočujete odpovede.) televíziu, či skype. Počítačové hry, teamspeak. Mladí, keď ich už teda vidieť pri odchode zo školy, pri chôdzi čučia do lesklej placky. Chlapec a dievča, svorne kráčajúci vedľa seba.

Toto bude ešte podporené internetom zdarma do každej rodiny, možno nám dajú i TV, ktovie, keď budeme dostatočne nahlas kričať.

Azda je ťažké týmto lákadlám odolať, a ľudia, unavení z práce poobede radi siahnú po pasívnej zábave, hlavne nemyslieť na to, ako je to celé nahovno. A naše deti opakujú. A tí hore si mädlia ruky.

Hladinu tohto lenivého rybníka občas rozčerí kupina Ztohoven v zúfalom a marnom pokuse o prebudenie masy.

Chléb a hry.

rudé jak čínská vlajka
snad trapností a taky vzteky
vlají dnes nad Prahou
(a hraje balalajka)
prezidentské trenky

smutně si pleskají
nepostrádaje hýždí
které je i celou zemi
čím dál tím víc hyzdí

nad městem vlaje
zástava zeměpána
jen on a nikdo jiný
arbitr elegance
a moudrost sama

A schválne, čo urobí vaše dieťa, keĎ mu vezmete mobil, PC, TV, a knihy?

ROZKVITNE!

S kompromisom ďalej zájdeš

Jak sa blíži zima, intenzívnejšie riešim boty na behanie do brečky, snehu, mrazu.

 

Vzdala som sa nároku na nepremokavosť, takéto sú príliš bytelné a barefoot pripomínajú už len názvom. Keď bude napadané, pojdem po cestách. Mali by však byť aspoň trocha nepremokavé, aby vydržali mokrý chodník, čo spĺňajú všetky tenisky s plastovou podrážkou.

Na posledný – tretí pokus som teda objednala od Viva Evo pure, čo vôbec nie sú tenisky na von, ale na jógu, a iné "vnútorné" aktivity.

V deň, keď mali dojsť, som si dopoludnia kúpila knihu o bosom behaní, celkom prvý seriózny text o tejto téme, lebo ja som si na to chcela prísť sama. Náhodne (samozrejme, že nie, náhody neexistujú) som ju otvorila na strane 197, kapitola 10. "Počasí – nepočasí, hurá ven"

Okrem ďalších vecí, ktoré mi došli, mi naskočila i otázka: "Načo som si tie boty objednávala? "

Veď tento borec zvláda behanie v mraze, pľúšti, snehu, tak ja to predsa zvládnem tiež, nie?

Dobierku som prebrala len kvôli výčitkam svedomia, ale bola som rozhodnutá boty vrátiť. Odskúšala som ich, sú primeraným kompromisom medzi bosým behom a nohami v teple, plastová podrážka čiastočne prekrýva telo boty a teda na mokrom chodníku v pohode.

Lenže, potom som si prečítala celú knihu, a došlo mi, že:

1., autor v niečom preháňa, ale i tak by mi adaptácia trvala celú zimu, pretože by bola moja prvá bosobehacia,

2., napriek mojim dvojhodinovým tréningom sa stále považujem skor za rekreačnú bežkyňu,

3., sám autor strieda bosý a obutý beh,

 

Boty som si nechala, už i odskúšala, knihu študujem, a momentálne si užívam intenzívne rýchle a bosé 30- minutovky pred dvanástou hodinou nočnou, 4x týždenne, povrch tráva - asfalt, pretože cez deň už vôbec, ale vôbec nestíham. Na dvojhodinovky 2x týždenne (cez deň) si stále beriem svoje milované virenty.

 

Aspoň na na mňa nikto nekuká. Behu zdar a spánok si odmyslíme.)

 

Prečo vlna?

Zákazníčky sa ptajú: "Prečo by som si mala kúpiť vlnenú bundu? Premokne, prefúkne, špatne sa udržiava...kúše!"

Ale kdeže, toto platilo za čias našich babičiek, asi. Maminky, ktoré používajú vlnené vrchné nohavičky k látkovým plienkam vedia, čo vlna dokáže.

Je čiastočne nepremokavá, a táto nepremokavosť sa dá ešte zvýšiť krátkym lanolínovym kúpeľom. Vlákna sa obalia v im prirodzenom ochrannom prostriedku, odpudzujú špinu, vlhkosť, a bunda krásne vonia...po vlne.

Keď nepremokne, veru ani neprefúkne.

Nekouše. To by sme si nedovoli ponúkať masožravú vlnu.

A ešte niečo naviac má vlna: nedefinovateľný pocit, ktorý sa dá celkom presne definovať - máte na sebe odev z prirodzeného, trvalo udržateľného zdroja, odev s dušou, etický, ekologický.

Čo necestoval cez polovicu zemegule.

Čo nieje z ropy.

 

Číslo a niť

Boli sme nedávno skritizovaní za to, že na podrážke nami vyrobených capáčkov bolo fixou napísané číslo a prilepená niť. V tej rýchlosti, akou frčíme, sme si vobec neuvedomili, že to može niekomu vadiť, veď je to podrážka, nevidieť ju. Ale jedným dychom – a dosť ironicky - nám bolo povedané, že je to vlastne v pohode, len to máme uviesť v popise zboží.) Tie dve slová padali tak často, že už rezonovali v hlave RQ. ako zaklínadlo.

Tvorivý škriatok začal usilovne pracovať, ona o tom ešte nevedela, utápala sa v sebaľútosti a zlosti.

Ďalšou kritikou bolo, že nevraciame poštovné. Nie, nevraciame, veď ani vy nechodíte do Tesca vymieňať plienky špatnej veľkosti, (ktoré samozrejme kúpil manžel) s účtenkou za benzín, alebo jízdenkou.

Rebeka Q. sa zložila. Ale iba na chvíľu. Vzápatí vstala, a šla si zabehať, pekne dlho, nech sa dobre premýšľa. Číslo a niť, číslo a niť, číslo a niť, poštovné, veď skrachujem!

Ale potom sa chytila za nos, a pozrela sa na vec z pohľadu zákazníčky. Hmm, číslo a niť....rozhodla sa, že si vystrelí sama zo seba. Ona sa celkovo rada životom baví.)

A potom na to prišla, teda ten škriatok jej to vyjavil.

Nie, Rebeka Q. nechce vracať poštovné. A tak ho celkom zrušila.

A to číslo....čo s tým? Skoro umrela, jak sa s tým nápadom bežala domov, jasné, predsa číslo a niť!

 

Capáčky pre tých, čo padajú...a potom zase vstanú.

Kožené capáčky z tmavo hnedej, alebo čiernej kože, (aká je práve skladom), s aplikáciou šťastného čísla, čísla premeny, transformácie, ktorej sa či chceme, či nechceme, zúčastňujeme:)

Na základe kritiky vznikol produkt, ktorý – pozor – má číslo pekne zvrchu, a možno – to je tajomstvo – bude mať zospodu prilepenú niť:) Možno i nejaký nápis, nedajbože číslo:)))

Určený primárne pre chlapcov, čo často zakopávajú, a odierajú špičky. Perforácia v koži prevetrá nožku malého fotbalistu, sú vhodné jak na von, tak do interiéru, trebárs ako bačkůrky do školky.

Komu vadia nite na podrážke, nech si objedná ktorýkoľvek iný produkt, kde je podrážka jednofarebne nudná.

Číslo a niť. Bolo to na niečo dobré, ako každá kritika. Díky.

kEĎ SOM V PRÚDE, AJ NEMOŽNÉ VÝJDE!

https://www.youtube.com/watch?v=bhsTbbnpOpQ

 

Díky!

Bojovník vs. voják

Od Čmolíka, kúsok citujem z jeho knihy "Rychlovka"

"Rozděluji mentalitu lidí na dvě základní: mentalitu vojáka a mentalitu bojovníka. Když se řekne "nemám", člověk s myšlenkovým nastavením vojáka nic neudělá: nemám, nedodali, nemám prostředky, ani talent, není správna doba... Mysl bojovníka je nastavená přesně naopak. Pokud něco nemá, chápe to jako fantastický pokyn k akci. Místo, aby nemám akci zastavilo, spouští ji. To, že něco nemám, znamená skvělou příležitost, pokyn k akci. Tak začíná krédo bojovníka - nemám, ale přesto to z něčeho, nebo právě proto učiním. Dokáže v tom najít povel k akci.

Myslo vojáka sa neustále vymlouvá, že něco nemá. Jen díky vojákům mohla být druhá světová válka. Voják je poslušný, neměl přece jinou možnost, jak dělat něco jiného. Neměl přece odvahu, možnosti, nepřála mu doba. Chtěl, ale neměl dostatek podpory. Vždy, když vyrážíte do neznámé akce, je jasné, že vás to nějak posune. Je to příležitost jít vpřed. Ale tady se 90% lidí zasekne: Nemám ještě všechno, nemám talent, nezdědil jsem na to geny po rodičích. Nesmysl!"

A za seba dodávam: Je veľký rozdiel spolupracovať s bojovníčkami, alebo s vojakmi. Našťastie mám šťastie. Samé bojovníčky okolo mňa. A len jeden vojak.)

Ho'oponopono

O ho'oponopono, ktoré mi zmenilo život.

1., čo vlastne znamená to čistenie pomocou tých slov, ktoré sú na tričku?

Dlho mi to vŕtalo v hlave a tiež veta:

"Preberám zodpovednosť za všetko, čo sa deje v mojom živote, i za to, že tamten šofér červeného auta práve dostal pokutu za špatné parkovanie.)"

Po prečítaní knihy od Joe Vitala som sa vrhla na ďalšie knihy, ktoré súviseli s tým, ako tvoríme svoju vlastnú realitu. Kupodivu je to i téma tohoročného festiválku na Žítkovej, ktorý som ešte nevynechala, a to sa mi začiatkom roka zdalo, že to bude nuda, keď mi to Bětka - organizátorka prezradila.)

Zrejme to nuda nieje, lebo sa očakáva rekordná účasť.)

A zaujíma vás to rovnako, ako mňa.

Po preštudovaní kníh od Čmolíka, Frankla, Hilla, Kyiosakiho, Fritjofa Capriho, Stanislava Grofa, Masaru Emota, a ďalších, som to konečne pochopila.

Teóriu chápem, teraz ju uvádzam do praxe, a (kupodivu) funguje.

Najskôr to čistenie, tieto slová majú veľmi pozitívne vibrácie sami o sebe. Takže ich opakovanie funguje ako liek - ladí našu myseľ, naše telo do harmónie, tak, ako nápis na vode ovplyvní tvorbu pekných alebo poničených kryštálov. Opakovaním týchto slov a nahradením či vymazaním všetkých negatívnych myšlienok týmito slovami sa teda liečime, harmonizujeme

Význam slov vníma i naša ľavá mozgová hemisf=ra, tá logická, takže pokiaľ si ich opakujeme v nejakej nepríjemnej situácii, napr. s partnerom, tak:

a., "Miluji tě" - i napriek "tomu", čo si mi "urobil".

b., "Omlouvám se" - čím uznávam, že i ja mám svoj podiel viny na danej situácii. Pokiaľ sa nám situácia tzv. "stala", tak sme si ju podľa zákona rezonancie pritiahli, k niečomu ju potrebujeme a nesieme za ňu zodpovednosť. Táto situácia sa bude opakovať dovtedy, kým sa nepoučíme, nepochopíme.

c., "Prosím, odpusť mi" - tento moj podiel viny,

d., "Děkuji ti" - prijímam situáciu, prijímam poučenie z nej plynúce, (ne-) pochopila som, ďakujem.

No a tá dvojka, to prijatie zodpovednosti? Viz vyššie, situáciu som potrebovala/potrebujem,

A jak k tomu príde ten šofér? Pretože vedci zistili - objavili ameriku - :D, že keby som sedela na inej stoličke, alebo v ten deň obliekla inú sukňu, alebo čokoľvek ináč, tak by ju nedostal, alebo dostal nižžiu, alebo by tam tá policajti neboli...

Všetko súvisí so všetkým, jak vedel uý svetoznámy Trismegistos, jak nahoře, tak dole.

Táto teória, tzv. Heisenbergov princip neurčitosti, (ak ho dobre chápem, opravte ma, ak sa mýlim), hovorí, že kvantá, najmenšie čiastočky vo vesmíre, sa javia ako balíčky možností, nie pevná hmota. Inými slovami, pozorovateľ mení pozorovaný predmet, Balíčkov možností je nekonečne mnoho. Sú navzájom prepojené. To sú tie tzv. paralelné svety.

Ale týmto vás budem zaťažovať až vtedy, keď to pochopím naozaj do hĺbky, vám stačí, ak sa v noci začnete budiť s tou príšernou myšlienkou: "Ja za všetko môžem!" ...

 

 

 

 

 

 

 

 

...ktorá je pravdivá!

Niekde sa stala chyba

Usilovne som si to celé predstavovala. Celú situáciu okolo tričiek: ako mi PPL donesie balíček, rozbalujeme tričká, skúšame, vykrúcame sa pred zrkadlom, balíme sa a vyrážame fotiť. Je krásny letný deň. Perfektne som to videla svojim vnútorným zrakom, neuveriteľne som tomu verila.

Keď prišlo PPL, mala som doma remeselníkov, zírali do okien, žiadne skúšanie sa nekonalo. Výpravu na fotenie som zorganizovala rýchlo, čož o to. Ale celý čas mrholilo, a len čo sme vybalili cingrlátka, začalo fakt pršať. A prší i teraz, keď si nas***á pozerám fotky v cukrárni. Tvárim sa síce ako královna,

 

no mám mokrú ofinu. Je to zrada!

A chčije a chčije!

A vôbec, prečo som si nevzala modelku? ...sa tu trapoším ja so svojou zplihlou ofinou...

Jedno tričko sme nechali doma, jedno sme zabudli odfotiť.

Začala som zľahka upadať na duchu.

Oklamalo ma to, mojim vlastným tričkom sa mi to vysmialo do tváre.

Ho'oponopono nefunguje.

Ale neblázni, len sa obzri, čo si díky nemu všetko dokázala.

Dokázala – nedokázala, dnes ma zradilo.

Dosť, stíš sa, skoncentruj. Kam zameriavaš pozornosť, tam to rastie.

 

OMLOUVÁM SE, PROSÍM, ODPUSŤ, DĚKUJI TI, MILUJI TĚ.

 

Koncentrácia v cukrárni pomohla.

Jednak mi uschla ofina, jednak začalo zase len mrholiť. Pokus č. 2 sa podaril. Vidíte?

Vzala som si dáždnik.

Ho'oponopono

Miluji tě, omlouvám se, prosím, odpusť mi, děkuji ti.

 

Tieto prosté 4 vety, ktoré som si opakovala asi mesiac v kuse, počúvala v piesni, neustále kreslila rozličnými druhmi písma do denníka, mi zjara roku 2015 asi zachránili život. Trpela som v zime a predjarí ťažkou depresiou, najťažšou v živote. Rozpadal sa mi vzťah, nefungovalo telo, neposlúchali deti, hľadala som bývanie, v podnikaní som bola bez vízie, stále som plakala, kričala, chcela umrieť.

Proste celé zle!

A tieto slová, najskor mi ťažko liezli z pusy, no postupne som si zvykla ich opakovať, spievať, stále dokola, dokola, dokola...Sú to nádherné slová, neomrzia.

Potom sa mi dostala do rúk kniha od Joe Vitala, Svět bez hranic, o technike Ho'oponopono, a ja som začala žiť nový príbeh, a žijem ho doteraz. Sama nemožem uveriť tomu, že sa mi to podarilo, no podľa Masaru Emota, som pravdepodobne svoje vibrácie tak, ako půhy nápis na nádobe s vodou zmení vibrácie vody, a následne po zmrazení sa to prejaví na tvare kryštálkov.

A naše telo tvorí zo 70% voda.

Keď nápis na vode zmení jej kryštály, čo potom urobí nápis na tričku s vami?

Čo može urobiť s vašou kamarátkou, partnerom, maminkou, deťmi, keď sa s nimi rozprávate a oni neustále podvedome vnímajú tie slová?

Festiválek!

Důchodkyně

Chcela som si kúpiť podprsenku. Obyčajnú, hladkú, bielu, nevystuženú, bez vkladacích vypchávok.

Predavačka bola neuveriteľne vtipná, veselá so zmyslom pre humor...povedala, že takú nemá.

Mala dosť veľký krám, všade podprsenky, na policiach, na vešiakoch, na stole, i na pulte. A takúto nemá? Veď je to základ!

"Všetky ženy chcú vystužené, väčšinou kupujú pušapky."

Ptala som sa jej, čo nakupujú pubertiačky, veď toto podprsenkové obdobie začína už vo veku 12-14 rokov, aspoň čo viem od známych, ja ešte pubertiačku nemám. Ale moja predpubertiačka vo veku 9 rokov už škemrá o podprsenku.

Že nakupujú, často v doprovodu maminky, to isté. Tzn. vystužené, alebo i pušapky. 12 ročné dievčatá! Tak som sa rozosmiala, žartovala som, že to je predsa klamanie zákazníka - toho chlapa! Vidí nejakú veľkosť, potom to rozbalí, a tam čerešne...

A záver bol najlepší: už som bola na odchode, keď povedala, že dôchodkyne občas prídu a chcú takúto podprsenku.

Pomóóóc!

Nakoniec som vybrala najtenšiu a najmenšiu v celom kráme, spokojná, že je len kapku vystužená, a pani tiež, neb sa zbavila nepredajného, málo vystuženého kusa v pidi veľkosti.)

Trapné...

Behávam teraz 3x hodinu + 2x 30 minút/týždenne, trvalo mi asi dva týždne, než som si na zvýšenú záťaž zvykla, teraz to mesiac takto potiahnem, potom zae navýšim. Ale nie o tom som chcela.

Kedysi som pridala zľahka hanlivý, zľahka kritický text o vytunenom bežcovi, ktorého občas stretávam, ten s tými fľaškami, krokomerom, sluchátkami, outfitom atď.

Pred pár dňami ma horúčava skoro zabila, neuvážene som sa vydala príliš skoro na hodinovku, ešte bolo dosť teplo, no večer som čosi mala a chcela som mať už odbehnuté. Skoro som umrela od smädu. A to sa vždy dve hodiny pred behaním prelievam vodou, aby som bola zavodnená. (neviem, či je to správne, ja to proste robím a hotovo, nieje to žiaden návod) V polovici trénigu som myslela, že fakt skolabujem. Nejako som dobehla, a na druhý deň som si v meste kúpila tie prekliate fľaše!)

Takže teraz trajdám po cyklostezkách v takom divnom ohoze, capáčkoch, funkčných šortkách a nefunkčnom tričku (cieľ je vytvoriť ten americký pot!) a s fľaškami okolo pása. Jednu vypijem, druhú vylejem za krk. Je to super, na tie hodinovky. Na polhoďky ich neberiem.

Ospravedlňujem sa všetkým bežcom s týmito cingrlátkami, pomaly i ja k nim dospejem. Snáď nebudem trapná.....

:)

Outsourcing

Čítam knihu od T. Ferrisa - 4 hodinový pracovní týden.

-Zistila som, že svoj pracovný čas spravujem celkom efektívne, aj pred knihou. Mám asi 12-hodinový prac. týždeň, + ešte stále zaskakujem asi 1/4 úvazku za poslednú chýbajúcu pracovnú silu, švadlenku na šitie capáčkov, na malý úvazok. Všetky ostatné práce som outsourcovala na švadleny.

-Priam geniálne som outsourcovala domáce práce - nákupy a varenie na muža,

-starostlivosť o mimino počas mojej práce na najstaršiu dcérku,

-úklid domácnoti na č.2.

-Mám tak dostatok času na milované behanie, vzdelávanie, čítanie takýchto múdrych kníh, čas pre deti, a dokonca stíham i umývať okná.

To posledné ale v blízkom čase outsourcujem na č.3., len čo dorastie.

Najväčším bohatstvom je čas. Svoje lenivé popoludnia na kresle na terase s deťmi rozhodne za Ferrari nevymením.

Ďakujem.

Rebarborový koláč

Rebarbora je geniálna rastlina, taký veľký chutný lopúch. Rastie to samo a výdatne, nestíhate trhať.

Cesto na koláč jednoduché, váhy-miery neviem, vždy tak nejako od oka, však viete.)

Múka, vajcia, cukor, mlieko, kypr. prášok - ideálne vinný kameň, maslo, vanilka, zmiešať, vyliať na pekáč.

Rebarboru nakrájajte na kusky, posypte hojne cukrom, nechajte aspoň pol hodiny stáť, trocha pustí šťavu, možete pridať i škoricu.

Navrstviť na koláč, možno ešte posypať drobenkou z ovs. vločiek alebo múky, cukru a masla.

Upečte a po vytiahnutí na chvíľu schovajte, aby si nespálili jazyky.)

Dobrú chuť.

Americký pot

Nemáte niekto recept, ako vytvoriť pri behaní taký ten filmový pot?

Býva to v tých amerických filmoch, pot pekne do špičky na tričku, vpredu  i vzadu, podpažie býva suché, mejkap nerozmazaný, borky bežiace vedľa seba pekne stíhajú dýchať i komunikovať, väčšinou o chlapoch.)

Skúšala som to, no mne sa to nedarí. Jednak nemám s kým komunikovať, jednak sa potím v podpaží a rozmazáva sa mi mejkap, ak sa predtým neumyjem, a tie špičky na tričku vôbec, ani náznak!

BUdem vďačná za akékoľvek rady.

Slepice

Zľahka kontroverzný text, dlho som váhala...no musím!

Denne lifrujeme 10-20 balíčkov. A stávajú sa chyby, sme len ľudia, i švadleny sú ľudské, teplo je neľudské, a poštárka je tiež len človek.

Vždy sa za chybu slušne ospravedlním, ponúknem riešenie, nápravu.

Niekedy dokonca vysvetľujem, i keď to zákazníčky možno nezaujíma, len pre pochopenie.

Väčšina zákazníčok pochopí, po 1-2 mejloch sa vec vyrieši.

Väčšina zákazníčok sú inteligentné bytosti.

V priemere raz za mesiac však natrafím na....slepicu.

To je žena, ktorá sa nudí a prudí. Napíše milión mejlov, hysterických, dlhých...na preskáčku prečítam len ten prvý, ospravedlním sa a ponúknem možnosti nápravy. Leckdy je chyba len v nepochopení, špatne prečítanom texte u zboží, nereálnom očakávaní...

Nasleduje druhý mejl, rovnako dlhý, to už viem, že dotyčnú baví, nečítam, opäť slušne (často skopírovaním) ponúknem to, čo v predošlom mejlu. Ďalšiu poštu od dotyčnej nečítam.

Denne vybavím asi 20-30 mejlov, + ostatná administratíva a to posledné, čo potrebujem, je zapodievať sa A4-kovými elaborátmi na téma: "som predôležitá, zaplatila som, som tvoja zákazníčka a teda pani!"

Ďalšou úsmevnou kategóriou sú dámy, ktoré chcú za málo peňazí veľa muziky:

- a nemôžete mi to poslať v obálke ako dopis so známkou? Môžem, no i tá známka bude mať hodnotu min. 50 kč.)

-a prosila by som pár úprav, rada by som aspoň 100 kč ušetrila, som na materskej (ja tiež),

nasleduje výpis v piatich bodoch: rúno tam nemusí byť, stačí bavlnená stielka (čiže treba zvlášť ušiť ťapky, nemôžeme použiť tie, ktoré šijeme na sklad, koža môže byť druhotriedna (nemáme), a záter stačí len v tenkej vrstve (- čo je to tenká vrstva záteru? )

A perla na záver: "a šlo by to stihnúť odoslať do konca týždňa, v polovici budúceho týždňa odlietame na dovolenku!" ! - je utorok.

Augŕŕŕŕrrrrrrrr! Ja tento rok nikam neletím!

"Jste moc hodná, předem děkuji!"

Sečteno - podtrženo:

Výroba takýchto capákov je o hodinu dlhšia, úspora materiálu žiadna, kožu 2.tr. nemáme, záter slabší určite nedáme, lebo zrovna u tohoto typu zákazníčok je pravidlom reklamácia typu: "já vím, že jsem chtěla slabší zátěr, ale po měsíci se prodřít, to je i tak brzo, ne? "

Takže výroba +hodina, mejlovanie +hodina, zisk -100 kč.

Takéto kšefty hádžem rovno do koša, mejlového, po slušnom odmietnutí, nevysvetľujem, nemá to cenu.

Chcela by som na tomto mieste poďakovať všetkým slušným a inteligentným zákazníčkam, je vás drvivá väčšina, za dôveru a prípadné pochopenia našich mini-průserov.)

Ono je teraz dosť teplo, no.....

 

-

 

Abrakadabra

Citujem z knihy J.V.Čmolíka:

"Technika předstírání funguje i jako mentální trenink ve sportovní psychologii. Sportovec napřed vyhraje závod v duchu a představuje si pocity, kdy stojí na stupni vítězů, fyzicky si trénuje vítězná gesta a děkovací řeč. Důležité je, že sa prohlásíte za vítěze, prohlásíte se za bohatého, slavného, či úspěšného. Mudlové čekají na "ažpak", až udělají školu, dostanou certifikát, neustále čekají na potvrzení od někoho, že jsou dobří. "Můžete mi dát referenci že jsem dobrý?" Potvrzují svoji hodnotu od již reálnych věcí, které vidí kolem sebe. Jedou ve vleku reakce na podněty z okolí. Je pro ně obtížné prohlásit, že jsou dobří, či jedineční, "musí" na sobě a ve své práci ještě tvrdě pracovat, jsou často skromní...

Čaroděj svoji realitu vytváří prohlášením, které se projeví ve hmotě, abrakadabra. Pokud pochopíte, že napřed realitu formujete a pak ji žijete, uvidíte, že je nutné začít zhmotňovat svůj záměr napřed na mozkové, spirituální úrovni, ještě před tím, než je vidět ve venkovní realitě. Jenže v tomto bodě šotek říká, "nemůžeš se prohlásit za bohatého, úspěšného, slavného, ještě to není pravda." Mudlovský mozek je vycvičen vnímat věci, které se opravdu stali a které jsou tudíž reálné, "pravdivé". Jenže pokud již nežijete svoje sny ve spirituální rovině a nezačnete je "předstírat", nikdy se nestanou. Je to dokonalá past na mudly, ze které není úniku, pokud uvěří, že se jim realita děje, místo toho, že si ji sami vytváří."

Nádherná kniha plná inšpirácie pre život! Ďakujemmmmmmm!!!!!!!!!!

no-poo

Kedysi dávno, ešte som žila v Prahe v paneláku, priamo na rušnej križovatke, (a o to viac túžila žiť jednoduchým spôsobom života), som "ujížděla" na dobrovoľnej skromnosti, asi pod vplyvom knihy od Hany Librovej, ktorú som v tom období čítala snáď trikrát za sebou, bola to vtedy taká moja biblia. V jednom roku som vyhodila celkom neekologicky skoro všetko oblečenie, nechala som si len jedny džíny, mikinu, zo dve tričká, a pár kúskov spodného prádla, moje oblečenie sa vtedy zmestilo do jedného komínka v skrini a jednej krabice s prádlom.

V celej domácnosti nebolo iného čistiaceho prípravku, než mydlo s jeleňom, sliz z neho som používala na umývanie riadu, pranie i na dlážku, a na osobnú hygienu som používala olivové mydlo. A po kúpeli ešte olivový olej, hotovo, finito. Totálne prázdna kúpeľňa. A vlasy som vtedy mala krátke, potom dredaté, takže len vodou. Už vtedy som bola no-poo. To je dnes velice módny spôsob starostlivosti o vlasy. Ja som vtedy bola za exotku, ostatne ako vždy.)

Okrem základných potravín som nič iné nekupovala a poctivo varila denno-denne.

Nemala som jedinú rtěnku, riasenku, nič. (toto nechápem, ako som to mohla vydržať?)

Nepoužívala som igelitky, chlieb som prísne balila len do bavlny, už pri nákupe.

Všetky potraviny som po prinesení domov presýpala so skla. Aby neboli kontaminované plastom.)

Mala som práčku, ale látkovky som niekoľkokrát dobrovolne prala šlapaním vo vani, to ma však rýchlo prestalo baviť.

Auto som nemala nikdy, lietadlom nelietam doteraz.

Po tom jednom roku bez šperkov, kozmetiky, oblečenia mi zase šiblo opačným smerom, nakupovala som množstvá prírodnej kozmetiky, biooblečenia, sama dosť šila deťom recyklované oblečenie, ktoré sa vtedy i veľmi dobre predávalo.

Teraz žijem tak niečo medzi, ale vlasy si šampónom umývam, prírodným, z Dm, milujem voňavé vlasy. A mám jeden hriech, obľúbenú vôňu z Avonu, ktorá nieje ani v najmenšom bio! A keď si zabudnem látkovú tašku, tak si kúpim papierovú priamo v kráme a bez výčitiek svedomia. Docela úľava.

Za to obdobie som vďačná, veľa som sa naučila, no som i vďačná za biooblečenie a biokozmetiku.

píár text

Nemôžem si pomôcť.

Dnes  vyšiel v MF článok o Žítkovej, no áno, uhorková sezóna.

O bohyniach, kopaničároch, atď.

Žítková je nádherná. Sama som mala to šťastie žiť dva roky v Starom Hrozenkove, ktorý je hneď pod ňou.

Na Žítkovej som si našla mnoho priateľov a spriaznených duší, s ktorými sa pravideľne, často/zriedka stretávam. Minimálne raz do roka na Festiválku Sami sobě, ktorý organizuje kamarátka Katka Bětka Kohoutová, veľká žena, na Žítkovej žije i s rodinou už vyše desiatym rokom. Okrem festiválku ja autorkou a srievodkyňou po zábavno-náučnej prechádzke Žítkovskými chotármi, zavedie vás k bohyni, i k bačovi, do hotela i miestnej krčmy, porozpráva o tvrdej zime i príjemnom lete, o bylinách i stromoch, studničkách i ľuďoch.

Dovolím si tvrdiť, že vie o Kopanicách viac, než niektorí (hlavne mladší) Kopaničári, snáď ma za to neukameňujú.

Mejl na Katbu Bětku je na plagátku.

Na festiválku ste všetcia srdečne vítaní, i ja sa moc teším.)

Bohatý táta vs. chudý táta

 

Chudý táta Bohatý táda

Dobře se uč, aby sis mohl najít dobrou firmu,

pro kterou budeš pracovat a tím vydělávat peníze.

Vzdělávej se, abys mohl vlastnit dobrou firmu,

která ti bude vydělávat peníze.

To si nemohu dovolit. Jak si to mohu dovolit?
Pracuji pro peníze. Peníze pracují pro mne.
Peníze jsou špinavé, nezajímají mě, nezáleží na nich. Peníze jsou síla

Stát a společnost se postarají o moje potřeby

(důchod, zdravotní péče...)

Sám se postarám o svoje potřeby.
Láska k penězů je kořenem všeho zla. Nedostatek peněz je kořenem všeho zla.

 

A hlavne tá veta: "Jak si to mohu dovolit?" tak tú by som dala ako hlavnú tému napríklad 9. ročníka ZŠ, neviem, čo sa deti učia v 9. triede, no určite to nebude tak dôležité, ako schopnosť tvoriť si svoj život!

A ještě jedna moudrost na konec - pokud něco neumím, neznamená to, že to nemůžu dělat, ale že se to musím naučit!

Zažívam revolúciu v myslení o peniazoch

Ja som si totiž vždy myslela, že som divná, keď som sa o peniazoch chcela s kamarátmi a blízkymi rozprávať tak, a toľko, ako o vzťahoch, deťoch, zdraví, radostiach a starostiach. A málokedy som natrafila na človeka, ochotnoho so mnou tento rozhovor viesť. Väčšinou to bol niekto bohatý úspešný, a v Prahe, pred rokmi, keď som tam ešte žila. Tuná na Morave predláda názor, že peniaze sú špinavé, o peniazoch sa nemluví, peniaze niesú dôležité...(Prečo ich teda všetcia zarábajú, prečo pracujú?)

Díky Kiyosakimu som sa definitívne zbavila všetkých týchto mentálnych zábran spojených so získavaním peňazí, ktoré mi - nám všetkým? - vtĺkali do hlavy rodičia, škola, celá spoločnosť.

S úctou teraz staviam peniaze na rovnako dôležité miesto, ako vzťahy, deti, zdravie, prácu, zodpovednosti, slobody, odpočinku, atď.

Vlastne som zrušila rebríček hodnôt a vytvorila rovinu hodnôt.) Všetky svorne tam sedia jedna rovná druhej ako slepice v kurníku.

 

Rebeka Q. objavila Ameriku!

Posledných pár dní som strávila rekonštrukciou, sťahovaním, úklidom atď. dieľne, ale myšlienkami na vzdelanie svojich detí. To prvé ma bavilo, to druhé trápilo. Nie, nehľadám pre ne školu. Naopak, hľadám spôsob, ako ich od školy ušetriť.

Naše deti rastú v dnešnom svete, ale učiť sa musia pre svet, ktorý bude o 15 rokov úplne iný, a naše školstvo stále pripravuje deti na svet aký bol v roku 18 - doplňte si dve ľubovolné čísla, nemôžete sa pomýliť.

Nemôžeme deti učiť zbytočnostiam, je to nezodpovedné strácanie ich času!

To hlavné, čo by sme ich mali naučiť, je kreatívne myslenie, zodpovednosť za svoje konanie a vytrvalosť.

A tieto tri veci sa v škole nielenže neučia, ale priamo potláčajú. "Myslieť musíš tak, ako ti kážeme, zodpovenosť nepotrebuješ, veď mi ti povieme, čo a ako máš urobiť, tak nemysli a konaj, a vytrvalosť? Nie, musíme preberať ďaľšiu látku, nemáme čas."

Frustrácia a zúfalstvo, ktoré z týchto myšlienok vzniklo, sa ešte znásobilo vysvedčením. Moje deti, vzdelávané mojim spôsobom, hodnotené tým školským. To nemohlo ináč dopadnúť, a ja si musím povedať:"No a čo!"

A potom som si náhodou kúpila knihu "Bohatý táta, chudý táta", od Kiyosakiho. Objavila som Ameriku!

Už som o ňom počula, no kniha z roku 1997 mi už nepripadala aktuálna, ó, ako som sa mýlila, Robi, ospravedlňujem sa a hlboko klaniam.)

Už na prvých stránkach sa mi uľavilo, so svojimi názormi na školstvo ma už tento pán predbehol.

Na záver citát:

"Uvědomoval si (Kiyosaki), že se svět změnil, ale že vzdělání se nezměnilo. Podle R.T.K. tráví děti roky!!! v zastaralém vzdělávacím systému,  studují předměty, které nikdy nebudpu potřebovat, a přopravují se na svět, který již dávno neexistuje."

Niet čo dodať. Tá kniha je odpoveďou na moju otázku vyslanú do vesmíru, "Ako ďalej v tejto veci?"

Omlouvám se, prosím, odpusť, děkuji ti, miluji tě.

Zmysel života?

Áno, čítam Viktora Frankla, známeho psychiatra, svoriteľa logopedie. (to ešte neviem presne, čo je, poreferujem neskôr.)

Frankl sa narodil začiatkom minulého storočia, a tri roky prežil v koncentrákoch počas duhej svetovej.

Píše, že presne vedel, ktorý väzeň prežije, alebo bude o prežitie bojovať v tom zmysle, že sa nevzdá, a ktorý neprežije. Najväčšiu šancu mali tí väzni, ktorí (áno, po slovensky je mäkké "I" v množnom čísle minulého času, to nieje chyba, dámy.) mali nejaký dovod prežiť. Rodina, dieťa čakajúce na návrat rodiča niekde v bezpečí, alebo púha motivácia napísať knihu po návrate, ako u autora.

Zamyslela som sa nad sebou, ako som si zmysel života tiež musela nájsť - práca, tvorivá, zábavná, napĺňajúca, a i 5x vyrobiť:) - no deti, kto iný?  Teraz mám zmyslov viac, než dosť.)

Kedysi som žila ako lístok vo vetre, kam ma zavialo, tam som bola a nevedela, som, čo tam robiť. V mladosti. To obdobie teraz vnámam ako stratený čas. Škoda ho, no asi som ho potrebovala.

Nikto ma neučil, že život si môžem tvoriť ja sama, verila som v osud, a že v mojom živote majú byť katastrofy. Sama som na to musela prísť.

Po období dezorientácie, usilovnému hľadaniu, som pochopila. Samé sa to neurobí.)

Zmysel života si treba vytvoriť, nájsť svoju vášeň, radosť, povinnosť, vhodne to namixovať, a už len vypiť.)

A čo je zmyslom života u vás? Píšte, nech sa ten FB trocha pozdvihne z prachu zbytočných breptov a zdieľaní, ktorými ho všetcia tak usilovne, nezmyselne zahlcujeme:)

Nápoveda: Frankl uvádza tri hlavné: činnosť, tvorivá práca, tvorba,

láska,

spiritualita.

 

Opustiť zónu pohodlia...

...a robiť veci, do ktorých sa nám nechce, máme z nich strach, i keď vieme, že sú perspektívne, a môžu priniesť zlepšenie života, zmenu určite, a možno i zhoršenie... je ťažké.

Absolvovala som za uplynulý mesiac asi 7 vážnejších rozhovorov so záujemkyňami o prácu.

Z toho 2x sa objavili dámy, ktoré hladeli do očí, pevne stisli ruku, a spoločne sme hľadali spôsob, "ako".

Jedna neprišla.

A 5 žien uhýbalo pohľadom, a hľadali dôvody, prečo nie. Mala som z nich pocit, akoby si splnili svoju povinnosť voči svedomiu (pracáku?), že to aspoň skúsili, i keď polovičato.

Odvtedy, keď počujem slovné spojenie: "no jo, ale víte...jenomže já....bohužel nevím...nemohu, protože...já bych chtěla, ale...nevím ..." atď., začínajú sa mi ježiť chlpy po celom tele, končím rozhovor, nestrácam svoj tak drahý čas, a dotyčnej ešte drahší.)

Najčastejším a najsprostejším (áno, najsprostejším!!!) dôvodom bolo: "Nemám kam dát šicí stroj." Tak do prdele, vyhoďte ten stolík s televíziou z obývačky von oknom, a hneď bude miesto.) Stroj doveziem.) Alebo ostaňte na pracáku. Je to otázka priorít. 5 žien si vybralo pracák a televízor....Nie, nebolo to plácou, platím myslím celkom dobre, 200-250 kč/hodinu za prácu v pohodlí domova, predom, a garantujem určité množstvo práce a peňazí. Zato ale vyžadujem kvalitu a zodpovednosť.

Ono je ťažké niečo zmeniť po dlhšej dobe stagnácie. Ale treba. Stojaté vody hnijú a smrdia. Potok pekne zurčí, je veselý, čistý, voda je priezračná, a plná života, veľa vidí, veľa zažije.

Práci česť. A ja som sa zase niečo naučila. O sebe. Lebo i ja o pol dvanástej v noci hľadám dôvody, prečo to proste nejde, kašlem na to, nestojí to za to. (Chýba mi jedna švadlena, tak už pár týždňov ťahám za ňu denné a nočné, do toho rodina, domácnosť, a mám toho plné zuby.) Ale vidím svetlo na konci tunela. Lebo rozhovory pokračujú!! :-)

Komu dávate na chlieb?

Často uvádzam, že naše výrobky sú šité v dieľni profesionálnymi švadkenkami. Ale že je tých dieľní viac, sa mi už rozpisovať nechce.        Nuže, komu teda dávate na chlieb?

Prvá kolegyňa, a momentálne hlavná pracantka, je pani Lidka, šije balerínky a bundy na zimu. Má svoju vlastnú dieľňu, šije na stroji Yuki a obnitkovačke mne neznámej značky.) Má vnučku a starú maminku, o ktoré sa stará, takže hodne šije po večeroch. Je to profíčka s vyše 20 ročnou praxou. A veliká kočica, ísť s ňou po meste, pripadám si takto maličká.)

Druhá pani, meno neuvádzam, má prax až 30 rokov, doma tiež vlastnú dielňu, a taktiež šije na Yukine. Už budúci týždeň začne pre vás na zimu pripravovať nosiace bundy, pretože už teraz začínate poptávať. (Takže budú v predaji pravedpodobne už v polovici srpna.)  Veľmi energická, akčná dáma.

Ďalej tu máme pani R., nadšenú "začiatočníčku" - (berte s rezervou, má niekoľkoročnú prax.))), šicie stroje zdedila po maminke - švadlene, a práve končí materskú. Je pečlivá, ochotná, učenlivá, perspektívna. Šije pre vás detské oblečenie, jeho ponuku budeme postupne rozširovať.

Slečna CH. je 18 ročná brigádnička s veľkými očami a ambíciami, strihá a kompletuje detské capáčky.

Ďalej som tu ja - bláznivá ženská s piatimi deckami, momentálne jediná, ktorá šije capáčky, ale to sa čoskoro opäť zmení. A stará sa o chod celej firmy, čiže robí všetkú prácu, ktorá nieje vidieť, ale bez ktorej by to celé spadlo.

Šiestou, zatiaľ neznámou švadlenkou, je pani, ktorá bude šiť capáčky.)

A poslednou spolupracovníčkou je tajomná čarodejnica, ovláda bielu mágiu a mám podozrenie, že i čiernu, ale našťastie ju nepoužíva.)

Mnoho z nás sú na trhu práce nezamestnatelné, buď kvôli veku, priveľkému počtu detí, alebo prílišnej starostlivosti, ktorú musíme (a chceme) dať rodine.

Vzdelávanie doma...

...rozhodne nieje o klasickom drtení malej a veľkej násobilky, vybraných slov, de-te-ne, prítokov Labe, predstaviteľov romantizmu v literatúre, hlavných miest štátov, gotickom štýle, chemickom vzorci kyseliny sírovej, naspamäť hymna, 3x za sebou kotrmelec, skok znožmo, rozdiel medzi hinduizmom a budhizmom, a milión ďalších encyklopedických dat, ktorými som odmietla nechať svoje deti naplniť.  Oni sú potvorky vynaliezavé, a dávno zistili, kde tie data sú. (Naposledy Sněžka a Aboriginci.)

Vzdelávanie doma v mojom poňatí znamená, že dieťa sa - samo - učí žiť život podľa svojich predstáv. Určuje si ciele, vytyčuje scestu, dosahuje podciele, napĺňa svoje vízie. (My sme dnes preberali afirmácie).

Že sa učí zodpovednosti za svoj život, za svoju prácu, že sa vie naučiť to, čo potrebuje k dosiahnutiu svojho cieľa. Že si vie rozvrhnúť čas svojho dňa tak, aby stihlo prácu, zábavu, učenie, i lelkovanie, že si je vedomé a dobrovoľne vykonáva svoje povinnosti, pretože vie, prečo, že je motivované a vie sa motivovať samo, že cíti radosť z tvorivej činnosti a dobre vykonanej práce a vie ju i oceniť u druhých, že sa vie hrať i odpočívať, že si vie obhájiť i svoje lelkovanie, že si je vedomé svojich práv a slobôd, a práv a slobôd druhých, že netrávi čas bezducho pred obrazvkou, že je zvedavé, že je tolerantné k názorom iných, i keď s nimi nesúhlasí, že vie diskutovať alebo naopak čušať keď treba.)

A milióny iných vecí, ktoré sa deti učia napodobňovaním svojich rodičov. Tak, ako všetky mláďatá. Pretože keď tie deti rodím, chcem ich i vychovávať, a to podľa seba.

Balerínky zdarma získává... Petra!

Před dvěma týdny jsme vyhlásily soutěž o nejlepší návrh balerínek. Všem děkujeme za podnětné návrhy. Balerínky s radostí ušijeme pro paní Petru R. z Plzně (její návrh se nám líbí, je realizovatelný, nezapomněla doplnit text o přínosu balerínek). Děkujeme.

 

Co mi dala bosá chůze?

 

Nadšení – je to tááááák skvělý!

Údiv – poprvé bosá ve 38 letech. Proboha proč?

Lék – místo Valetolu na bolest hlavy.

Meditační pomůcka – jdu-li bosá, vypíná se má mysl. Automaticky. Meditační zkratka.

Deprese – zaznamenala jsem úplně ploché nohy u 11-ti letého syna. Ach, jsem špatná matka L

Zděšení – jak nahradit lodičky ke kostýmku? Do toho se už rvát nebudu!!

Trénink v asertivitě – proti všem (už zase)

Rebélii – tak nějak intenzivní potřebu osvobození, rebelie, vzepření

 

Život podle dizajnu

Hoci mi tá kniha prišla do rúk neskoro, predsa len, pár zaujímavých myšlienok som si z nej vzala, čiže zapísala so svojho denníka. )) Túto konkrétne som však uviedla do provozu v deň, keď som sa stala optimistkou, len som to nevedela takto pekne formulovať.

"Život podle dizajnu spočívá z velké části ve vyzařování vděčnosti za to, co máte, a touhy po tom, mít víc. Patří sem i poděkování za to, že je náš život zrovna takový, jaký v daném okamžiku je. Pokud budeme každý den žít s pocitem vděku za to, co máme, a nezaměřovat se na to, co nám chybí, budeme disponovat silnou zbraní, která nám bude donekonečna dodávat sílu. Většina lidí stráví mnoho času tím, že si dookola připomínají, co jím chybí, místo toho, aby se porozhlédli okolo a počítali, co jim dělá radost."

Pesimistom a optimistom - začiatočníkom odporúčam prečítať. Sic trocha instantná, ako každá z usa, ale na začiatok stačí, na ten štart. Ja už i viem, komu ju darujem.) Jednej pesimistke, sťažovateľke, dáme, ktorá má všetko, okrem problémov, a tak si ich musí sama vyrábať, dnes sa to volá depresia.

OMLOUVÁM SE, PROSÍM, ODPUSŤ MI, DĚKUJI TI, MILUJI TĚ.

Sa oteplilo, že?

A hic jak hic, v balerínach to už nejde....naboso v meste je to blbé...treba niečo vymyslieť.)

Khaleesi

Textilné pásky sa dajú uviazať na milion spôsobov, kožená kvetina je odnímateľná, podrážka dvojitá tuhá hovädzina, no ešte dosť barefút, lepená. 20 - 29 cm.

Hello

What is your nice name?

Predtým, než ich obuje

sa deje toto: (fotky z mojej domácej dieľne)

rebekaq rúno, koža na podrážky, bavlna

jemnejšia koža na vršky, nite

zošité šlapky s rúnom a látkou nastrihané, podrážky hotové, pred záterom,

model difficile šitie vrškov,

dierovanie vrškov,

skoro hotovo skoro hotovo,

difficile, rebeka q a hotovo. Ešte sú čapaté, treba ich vytvarovať v rukách.)

A naposledy

Fotodokumentácia k predchádzajúcemu blogu "Zapeklité miery".

Najstaršia dcérka mi poslúžila ako modelka.

Meranie pomocou priloženého pravítka - 21 cm.

Meranie pomocou krajšírského metra - 21 cm.

Výsledok správneho merania pomocou obkresleného obrysu stojacej a zaťaženej nohy - čiže decko na nej stojí. 23 cm.

A toto je správny postup merania: položiť, postaviť sa na nožku, vystrieť prsty, obkresliť, tužku držať kolmo.

Zapeklité miery

Zapeklité miery

 

Rozbehla sa diskusia ohľadne merania capáčkov: merať zvonka, zvnútra, alebo vyvrátiť a odmerať vyvrátenú dĺžku stielky...Každý výrobca meria ináč, a tak mi to nedalo a znova som postavila svoje nasupené deti do radu, máme nožky 15, 18, 19, a 22 cm. Dostali capáčky 16, 19, 20, a 23 cm. Nasupené boli preto, že toto sme absolvovali už po 150 -tý raz, a ešte nasupenejšie preto, že zbytočne, lebo to všetko sedelo, a dávno to vieme.

Maminky možem ubezpečiť, že pokiaľ obkreslia nožku decka stojaceho na papieri, stojaceho na tej nohe, ktorú kreslia, s vystretými prstami, tužku držať kolmo, a k tomu pridajú 1 cm nadmerok, dostanú capáček, ktorý bude sedieť, a bude mať dostatočný nadmerok pre prácu chodidla, hlavne prstov.

Za posledné dva mesiace sme vybavili 600 objednávok capáčiek a dámskych balerín, a z toho asi 10% boli výmeny, čosi málo vratky, niekoľko nevyzdvihnutých dobierok. Veľmi často sa stávalo, že nôžka za dva týždne podrástla, pretože, ako vieme, nôžka i s deckom rastie skokovo. Občas bolo treba vymeniť za menšie, a občas maminka proste zle merala, napr. priložením pravítka k nôžke, alebo krajčírským metrom, to je veľmi nepresné. Niekedy merala v ponožke, ale capáčky obúvala na bosú nôžku. A podobne, všetko si nepamätám. A párkrát som sa splietla ja a dala do balíčku inú veľkosť. Balím 10-20 balíčkov denne, može sa stať.

Väčšina týchto debaklov sa vyriešila k obojstrannej spokojnosti výmenou.

Táto diskusia ma však poučila, a odteraz budem trvať na tom, aby si každá maminka prečítala návod, ako merať, na ktorý je odkaz u každého produktu.

Preto: "Ďěkuji, omlouvám se, prosím, o odpuštění, miluji."

Tri dni - tretia časť

Ráno sa mi vstávať moc nechce - teším sa na hotovú bundu, ale nechce sa mi zošívať ju. Uvažujem, že ju predám švadlene. Ale nie, musela by som jej vysvetlovať všetky tie zmeny, ušijem ju radšej sama, neskor poslúži ako vzorová.

A tak vstávam, šijem, zase varím obed, znova šijem, dnes sa deťom moc venovať nemusím, sú v krúžkoch. Ó, díky, aspoň to stihnem Poobede je bunda hotová. Skúšam, prehliadam sa v zrkadle najskôr sama - "ohýbam sa", vraví dcérka, potom si "nahodím" mimino do nosítka, skúšam na bruchu i na chrbte, decko vrieska, je hladné, ale nemožem ho nakojit, ináč ju poblinká, MUSÍM najskôr odskúšať.

Prichádza muž z práce, chváli, kritizuje. Fotíme. Ideme na prechádzku. Venujem sa deťom, čítame rozprávku, kreslíme komiks.

Rebeka Q.

Večer opäť objednávky, povážlivo sa hromadia, mejli, dotazy, blog.

Prehliadam si fotky z priebehu šitia - dcérka dostala foťák, nadšene dokumentovala, 90% fotiek je buď rozmazaných, alebo nezodpovedá  zdaniu - noha stola, slimák - detail, mravce v kuchyni, ja, ako si ohrýzam nechty, pripálený obed, tma v kúpeľni...mažem a mažem.

Začínam pociťovať prázdnotu, vymýšľam, čo ďalej. Tri krásne dni za mnou, celý život predo mnou.

Je 21:40, ale nechce sa mi spať, idem si zabehať, dnes som to cez deň nestihla.

Čo krok, to slovo - "Miluji tě, děkuji ti, prosím, odpusť, omlouvám se".

Ach jaj...

Tak som si konečne objednala tie svoje vysnené, od Viva, bežecké boty. Chcela som ich na behanie v lese, kam bosá nemožem, a v balerínach sa cítim jak trubka, keď ma míňajú turisti a podobné bytosti v trekoch...
Rozbalila som ich nedočkavo pred poštou a ...zaplakala. Podľa stránok sú to ľahké, tenké, ohybné bežecké boty, no toto sú také tenšie crocsy. Ale áno, pre človeka, ktorý prechádza na tento typ z bežných bežeckých tenisiek, to musí byť revolúcia. Pre mňa, čo prechádzam na boty z bosých nôh, sú to kopytá. Bota je presne, ako ju popisujú na stránkach, len ja som mala nereálne očakávania. Prístup ešopu profesionálny, žiaden problém s vrátením.


Majú 7 mm podrážku, pri stlačení 3 mm, čo som netestovala, nechcel a som ich poničiť. Nohu v nich ohnem, sú i dostatočne široké cez prsty, no chýba mi ten pre mňa a podľa mňa dôležitý stimul od nerovného povrchu, masáž chodidla kamienkami, hrboľmi, a podobne. 
Skusmo som v Brode navštívila dve predajne športovej obuvi a predavačky na mňa čučali, keď som im povedala, čo chcem, a prečo. Núkali super pružné podrážky, i s gelom!!! a podobné vymoženosti, tak som si už trocha unavene, no zdvorilo vypočula dobré rady, a zlé proroctvá, poďakovala, a šla. Veď mne je jedno, kto v čom behá, ja som hľadala boty pre seba! A tak zase nič.  
Sú zabalené a posielam spátky a pokúsim sa zohnať od viva Stealth, tá má len 3 mm podrážku. A zároveň už viem, že určitý kompromis bude nutný, ak chcem behať i v zime.


Záver: pokiaľ uvažujete, že zmeníte bežné behanie za bosé, je Vivo dobrá voľba. Pokiaľ uvažujete, že zmeníte bosé behanie za Vivo, tak si najskôr vyskúšajte, ak máte možnosť, reálne boty, a nečakajte zázraky. A keby niekto vymyslel tenký, max. 1 mm silný materiál oteruvzdorný, ohybný, tak super.)

Barefoot?

Na zamyslenie: Barefoot znamená "bosá noha" Barefoot boty teda musia čo najviac umožňovať "bosú chôdzu". K bosej chôdzi patrí jak rovná podrážka bez vyvýšeného opätku a stielky, tak i tenká, mäkká podrážka, cez ktorú je možné čo najviac cítiť nerovnosti povrchu, čo je dôležité pre stimuláciu reflexných bodov, celé telo si môžeme jednoducho premasírovať prostou bosou chôdzou.  Takáto podrážka nijako nebráni chodidlu v pohybe. No ani tá najlepšia BF obuv neumožní naozajstnú bosú chôdzu. Boty s podrážkou 1 cm hrubou, i keď ohybnou, už niesú BF. Boty s tenkou podrážkou, no tvrdou, typu bežných balerín, už niesú BF. Chodidlo necíti nerovnosti, kamienky, preliačiny...neohýba sa dostatočne. Prejdite sa bosé po tráve, piesku, štrku, i asfalte, a potom si obujte tieto "BF" boty, a pocítite rozdiel.

Zodpovedala som si

Inšpirácia k premýšľaniu? Nech tá nedeľa nieje len o hlivení:)))

Zodpovedajte si otázky:

1., Proč tady jsi a jaký je tvůj úděl?

2., Jak chceš působit na ostatní a jaké máš hodnoty?

3., Na co jsi od přírody nadaná?

4., Jak tě bude okolní svět vnímat za pět let?

5., Kým bys byla, kdybys tam už byla?

Skúste, pokiaľ možno na papier.

Tri dni - časť druhá

V noci snáď ani nespím, teším sa na ráno.

Je neuveriteľné ako ma dokáže tvorba nového kúsku napružiť, ale to tak bolo vždy.

V dieľni nachádzam všetko tak, ako som to v noci nechala. Papierový strih balím, a púšťam sa do dizajnu. Najskôr aplikácie. Váham nad farbou nite. Preberám, kombinujem s podšívkou, gumičkami, zipsami. Dávam si na čas, táto fáza ma najviac baví a reprezentuje.

Je obed a aplikácie sú vyšité - krčili sa, dalo to prácu, nervy v kýbli.

rebekaq

 

 

Ostatné doplnky vhodne doladené, pekne vyskladané na stole. K obedu sú zvyšky z večera, deti sú najedené a pokojné. Uf. Popoludní znova to isté, učenie, zábava, cvičíme spolu jógu. Dnes som kľudnejšia, najzábavnejšia časť práce je za mnou, zajtra ma čaká bundu už len zošiť.

Večer blogujem, mejlujem, prijímam a vybavujem objednávky, odpisujem na dotazy, všetko, čo som včera zanedbala, takže sedím u počítača dve hodiny. Zaspávam o 21:00, doháňam včerajší deficit.

Tri nádherné dni, prebdené noci a dosť hustá káva

S myšlienkami úplne mimo si odbijem hodinové koliesko starostlivosti o deti, miminu naservírujem ovocie, staršej dcérke kávu, sama si s papierom a ceruzkou v ruke sadám k banánovej kaši. Začnem kresliť a rozpisovať, dcérka zatiaľ pokojne prešúpe po stole taniere do správneho poradia.
Nápady a vylepšenia nosím v hlave už dlho, kritickým okom si prehliadam svoju vzorovú nosiacu bundu a dávam dohromady 9 rôznych zlepšovákov - inovácií, ktoré uľahčia používanie búnd a odstránia doterajšie nedostatky. Potom zhodnotím obľúbenosť doterajších dizajnov, vyberám si tie najlepšie a najpredávanejšie, do budúcna si dávam záväzok vymyslieť ešte tri nové.
A do obeda strávim dve hodiny na zemi prekreslovaním nového, "M"-kového strihu. To sa už deti dožadujú obeda, snažím sa niečo ukuchtiť, nejde mi to, skončíme na ryži a zelenine. (Už aby sa niektoré naučilo variť:)
Po obede mi je dovolené umyť riad, no pracovať už nemôžem. Ach, ja to snáď nevydržím. Ale musím sa venovať deťom. Domáce učenie, prechádzka, rozprávanie, diskutovať so mnou je dosť problém, nesústredím sa, som roztržitá, neviem odpovedať na kontrolné otázky. Navečer si musím zabehať, ináč zo mňa ten pretlak vykypí. Konečne malé spia, veľké si otvoria svoje knihy a snáď už nič nechcú. Vrhám sa znova do tvorenia.
Sakryš. Nachádzam vážnu chybu v strihu - dĺžka neodpovedá dĺžke zipsu, a niekoľko malých. To som sa už musela vážne dosť ponáhľať k tomu obedu. Prerábam celý strih. Dochádza mi papier. Vysielam muža do 5 km vzdialeného mesta do Tesca kúpiť baliaci papier, pretože to MUSÍM dokončiť. Našťastie to stihne. Donesie a ide spať. Kreslím. Lejem do seba svoje piate kafe, posledné. Začínam strihať látku. Dostrihám a ešte raz všetko skontrolujem, ale už mi to nemyslí.

rebeka q

Je 01:27 keď ulíhám do postele.

Zázraky všedných dní

Z legendárneho zápisníka Rebeky Q. - "Osobný rozvoj"
(Legendárneho preto, že o ňom všetcia viete, mnohé sa naň pýtate, ste zvedavé ako vyzerá...ale nikto ho nikdy nevidel! :-)
Ale on existuje, fakt. )
Jednou technikou, ako zmeniť svoje myslenie, je vyhľadávanie drobných zázrakov všedných dní.
Sú to tie drobné udalosti, keď si povieme, no, aspoň to. A vzápatí na ne zabudneme. No keď sa stane takáto drobná - negatívna - udalosť, dokážeme ju rozoberať a trápiť sa ňou ešte dlhý čas. 
Ja sa učím to teraz vnímať opačne. To špatné sa snažím odmávnuť: no a čo, poučím sa, nabudúce to bude lepšie, alebo veď to až tak nevadí...a to dobré vyzdvihnúť, tešiť sa z toho, poďakovať, zavýskať si.
A zapíšem si to!
No občas sa mi ešte podarí skĺznuť do starého spôsobu myslenia, to mi deti rýchlo pripomenú: "Mami, ty si zase pesimistka!" Lebo oni najviac privítali tú zmenu v mojom - a teda i ich - živote.
Táto ľahkosť žitia prináša potom svoje ovocie formou takých benefitov, ako napr: úspešne vyreklamovaný vysávač - to som fakt nečakala,
nová vegetariánská jedáleň v Uherskom Brode - už nebudeme pri dlhšom pobyte odkázaní na chlebíčky z cukrárne, kde tie syrové často chýbajú,
zasadila som fazuľu - rastie, a ešte ju nič nezožralo,
dieťa č. 4 si okvickalo mastnou polievkou nový svetrík, ale podarilo sa mi to vyprať,

konečne som objavila tajomstvo meditácie,
nadšená pochvala od nadšenej zákazníčky - pochvaly sú, ale takéto nadšené prinášajú nadšenie,
príjemná pani na pošte,
zjedla som môjmu sušienky - aspoň si navečer neskazí zuby,
objavila som krásny sekáč pre deti,
zabehla vyše 10 km bez prestávky,

mimino č. 5 je zase zdravé, barefoot
a spústa ďaľšieho...
A to špatné? Ále, načo si tým kaziť deň! :-)

Nechty na červeno

Pretože viaceré zo zákazníčok ma žiadali o radu ako začať s bosou chôdzou, rozpíšem to ešte raz a podrobnejšie.

Znova upozorňujem, nie som odborníčka, uvádzam len svoje skúsenosti.

Pokiaľ nie ste zvyknutá chodiť bosá, začnite pomaly. Nalakujte si nechty karmínovou červenou. Doma odložte prezúvky s vyvýšenou stielkou a opätkom, aké má väčšina z nás.)O samotnej technike viac v blogu s názvom "Nevieme chodiť".

Sústreďte sa na chôdzu. Môže to trvať niekoľko dní, i týždňov, než vám prejde do krve tak, že budete správne našľapovať automaticky.

Spočiatku vás môžu bolieť chodidlá zo spodnej strany, členky, alebo predná časť lýtok. Nepreháňajte to a kludne bosú chôdzu striedajte s obuvou, na akú ste zvyknutá. Mňa bolela spodná strana chodidiel, a pretože som v tej dobe už skúšala beh cez špičku, zatiaľ v teniskách, tak po tréningu i predná strana lýtok. Dobré je oholiť si nohy a podporiť rozvoj chodidla vhodnými cvikmi, nebudem uvádzať všetky, na nete hľadajte napr. cviky na plochú nohu, a pod. Ja som zbierala drobné predmety zo zeme, hojdala sa špička-päta a spátky, chodila po vonkajšej, či vnútornej strane chodidiel, gúľala masážnú loptičku. Predlžujte čas strávený naboso podľa chuti.

Kto chodí doma boso bežne, a to asi väčšina z nás, môže hneď na záhradu, na trávu, do blata, áno, kludne, i to je zážitok, rosa, i sneh - striedanie teplôt robí nohám dobre, stimuluje imunitný systém, štrk je hrozný, nemám rada, asfalt ešte menej. Lesná pôda je podľa mňa najlepšia a najpríjemnejšia- korene stromov, nerovnosti, lístie, ihličie, tráva...no nieje pre všetkých. Ja som v tejto fázi chodila na prechádzky s deťmi k blízkemu rybníku, čo je mix všetkých možných i nemožných povrchov, a naďalej trénovala beh cez špičku. Vydržte pár týždňov, niekomu stačia len dni. Opäť predlžujte podľa chuti bosý čas počas dňa, nech vás to hlavne baví. Skúšajte rýchlu chôdzu, rôzne skoky, rýchly beh, klus...lezte po stromoch! Noha potrebuje zosilnieť, chôdza získa istotu.

A už máte hotovo v tom zmysle, že môžete ísť bosá i do práce.)) a vlastne už vydržíte bosá celý deň. Teda asi nie bosá, investujte do páru bosonohých topánok, aby ste sa vyhli dotazom, hlavne od cudzích ľudí na ulici bývajú fakt trefné. Zvládla ste to, možno pozorujete, že sa vám zdvihla klenba, (ako mne) prestala bolieť hlava, alebo chrbtica, (ako mňa), možno je prínos iný.

Ja teraz chodím doma naboso, po bežných nákupoch, prechádzkach s deťmi na výlety vo svojich balerínach, a behám bosá. Na zimu investujem do vyteplených bosých topánok, a bežeckých tenisiek. Alebo ktovie, možno ich sama začnem vyrábať.)

Utisnutá

Odfotila som dnes len tak pre zaujímavosť svoje boty z dob terajších i drevných. Ešte minulú jar som si kúpila Rieker črievičky, dnes už to považujem za stratené peniaze, ale vtedy bola jar...Pravdepodobne moje posledné tohoto druhu. Potom sú tam Kacper, široké, dosť pohodlné, aspoň na jeseň som si to myslela. A moje tenisky na behanie, čerešnička na torte. A nákres mojej nohy, široká 9,5 cm, dlhá 24,5 cm.

Položila som jednotlivé boty na papier s nákresom. Vošli sa všetky. Nechápem preto, ako može moja noha vojsť do nich.)) Na šírku vidieť, že všade moja noha prečnieva. Panebože, čo to mám za hnátu? DNES VŠAK UŽ VIEM, ŽE NORMÁLNU!!! Šijem na mieru balerínky a dámy mi posielajú nákresy. Vždy som myslela, že mám extra širokú nohu. Dnes viem, že mám úzku až priemernú. Bežná šírka je totiž 10 cm. A už som šila i na 11,5 cm širokú tlapičku.

Jediná vložka, ktorá sa dala vybrať.

Črievice Rieker.

Moje behacie tenisky, skoro ploché, bohužiaľ nie dosť široké, z vnútronej strany troška vidieť tú čiarku nákresu.

A sakra, teraz vidím, že som mohla fotnúť i svoje balerínky. No, zajtra.)

Dóóósť náročný týždeň

Konečne odoslané balíčky, neskoro, vinou prepravcu, ktorý nebol schopný vyše týždňa doručiť záter, fotenie nových modelov dámských balerín, problémy s drukmi u novo-vznikajúceho produktu, choré mimino, 4 dni bez obeda, chrípka, či iný vir v mojom tele, padajúce traktory, špatne odoslaná dobierka...

Ešte že zajtra je piatok.

Zodpovednosť za svoj príjem

Zodpovednosť za svoj príjem.

Vzdelávam (ako sa to vezme, rozhodne to nieje konvenčné vzdelanie) svoje deti doma. A miesto vštepovania gramatických pravidiel a matematických rovníc, ktoré, ak budú chcieť sa rýchlo a efektívne naučia vtedy, keď to budú potrebovať, im vštepujem...nič. Proste len vidia, ako žijem, pracujem, radujem sa. Ako je práca prepojená s domácim životom, úspechy a neúspechy v osobnom i pracovnom živote sa miešajú, všetko súvisí.

Pretože pracujem z domova, vidia, ako ráno vstanem, uvarím si kávu a "idem do práce" čiže presuniem sa do dieľne. Tam som donedávna šila na zákazku bundy, neskôr baleríny, teraz toto prebrali švadleny, mne zostala komunikácia so zákazníkmi, a vymýšľanie noviniek, balenie a kopec inej, nie tak záživnej práce.

Deti vidia, ako si sama zaobstarávam prácu, že keď sa nedarí, alebo skúšam niečo nové, som nervózna a učím sa a pracujem i po nociach, v peňaženke je prázdno a treba sa uskromniť. A keď sa darí, chodíme po výletoch a máme viac spoločného času.  Vidia, že nespolieham na nikoho, aby mi dal prácu, aby ma zaopatril.

Že ja sama jediná som zodpovedná za svoj príjem. Že ja - a oni - môžu pohnúť (svojim) svetom. A toto keď sa podarí im vštepiť, toto bude celkom stačiť.

Nevieme chodiť!

Občas mi zákazníčky píšu, po vyskúšaní balerín, že sa im v nich zle chodí. Po dotazovaní z nich napokon vypadne, že sú to ich prvé barefootové boty, že doteraz chodili výlučne v bežných botách, nikdy, ani doma nie bosé, alebo len málo, studená podlaha a podobne.

Chodidlá sú po takejto mnohoročnej kúre oslabené, nevedia, čo od nich chcete!

Nuže, dámy, niesom odborníčka, píšem len to, čo som si naštudovala a následne uviedla do praxe ja, a čo sa mne osvedčilo, alebo ako to mne robí dobre. Ako na to?

Najskôr bol u mňa bosý beh: cielene som sa učila dopadať na veľký vankúšik hneď za palcom, nie na prsty, ako sa niekde píše. Boleli ma lýtka, i spodná strana chodidiel, a musela som sa sústrediť, často som skĺzala a dupala cez päty. Päta však má len stlmiť dopad, odraz od zeme opäť preberajú špičky, vankúšik a prsty. Krok treba skrátiť a nohy podsunúť viac pod telo, pri behaní v bežnej obuvi nás predbiehajú, a robíme i dlhé kroky. Došľapy na pätu veľmi škodia chrbtici, kĺbom, hlava nás bolí... Trénovať takto treba začať po troškách, pár minút, postupne predlžovať.

Behanie mi už nerobí problém, na jar som začala riešiť i bosú chôdzu. Nevedela som, ako na to sústredila som sa na došľapy, a veru len nedávno, minulý týždeň sa to po vyše mesiaci zlomilo, a už to viem. Trvalo mi dlhšie naučiť sa naboso chodiť, než behať. Stále som dupala na päty. A cítila tie tvrdé došľapy až v hlave. Teraz došľapujem na celé chodidlo, pri rýchlej, svižnej chôdzi viac na prednú časť, vankúšik za palcom. I tu odporúčam začať pomaly, hoďku denne, potom dve, doma, neskôr na záhrade, krátka prechádzka v BF botách po meste, sústrediť sa na došľapy!!! Ináč si môžete ublížiť! Po mesiaci - dvoch, uvidíte výsledky. Nohy roky leniveli, nie, oni boli nútené nič nerobiť, tak to teraz nebude zo dňa na deň.

Ja už teraz nevnímam krok. Dosiahla som to nekompromisným odložením veškerej bežnej obuvi, a nosením len svojich vlastných balerín, lebo iné BF boty i tak nemám. Pretože si ich sama šijem, mám snáď ku každej sukni jedny, tak som spokojná. Behať už chodím bosá.

Predvčerom som si po čase obula opätky a následná bolesť chrbta ma po celý zvyšok dňa upozorňovala, že nie, toto už nebude pre mňa. Tak škoda, lebo ja podpätky milujem. No budú len na sviatočné chvíle...

Běsá Bohyně

Zistila som, že mi paradoxne chôdza naboso robí väčšie problémy, než bosý beh.

Také domáce popochádzanie od sopľavého nosa k nočníku, hore do skrine podať hračku a nato pitíčko a medzitým ešte utrieť zadok a vysvetliť anglické slovíčko, pobehnúť a zachrániť padajúci pohárik,to je v pohode. Ale dlhšia prechádzka na poštu, k rybníku s deťmi či do mesta je ťažšia. Neustále sa musím sústrediť na správne našľapovanie ( a možno nieje správne) cez špičku, či skôr na celé chodidlo. Nepríjemné nárazy vzadu v hlave mi dajú vedieť, že zase dupem cez paty. Ešte tomu dávam čas, uvažujem i nad tým, že je to proste nezvyk, po toľkých rokoch v obuvi...holt s opätkami, čo som nosila celý rok 2012, 2013 a prvú polovicu 2014. A následne, po mesiaci nekompromisného bosého alebo "bosobotého" chodenia, chcem všetko a hneď.

Mmch. k behaniu: ten teda po mesiaci zhodnotím. Mám už akýsi ustálený systém. Z domova vybieham obutá v obyčajných, plochých teniskách, bežím prvých 500 metrov po asfaltke, a štrkom vysypanej ceste, hlavne to druhé proste bosá nedávam. Byť som sa spočiatku snažila to ustáť, tréningy sa stali nepríjemné a moc som sa netešila. Takže po 500 metroch, za rybníkom, sa zúvam a pokračujem podľa radosti a množstve kofeínu v ten deň prijatého, asi 40-50 minúť, po príjemnne chladivej poľnej ceste, čiastočne tvrdá hlina, čiastočne tráva, a pretože sa vraciam tou istou cestou, opäť sa pred cieľom obúvam a dobieham dom. Po vyzutí cítim hlavne chlad od chodidiel, čo je teraz, v teple, naozaj príjemné. A prsty na nohách si to začnú užívať. Po obutí zase cítim, ako sa mi zmení nebadateľne postavenie chrbtice, z čoho usudzujem, že boty majú predsa len kapku zvýšenú podrážku na päte. A musím sa hlídať, pretože hneď mám tendenciu predĺžiť krok a zrýchliť.

Záverom: nevzdávať sa, pokračovať a znova sa učiť  to, čom sme vinou vymožeností civilizácie zabudli...prostej chôdzi.

Výraz v nadpise je vypožičaný a pozmenený z internetu.

Bio-podrážka

Včera poobede sme si s deťmi urobili prechádzku k blízkemu rybníku, a šli sme už od domova bosí.

Smiešne som skackala po štrkovom úseku, ktorý ma prinútil na prvých 5 minút behania obuť si tenisky.

Skackám-skackám, a tu vidím čo? Deti normálne idú. Vykládajú si, neskackajú. Valím oči. Som divná? Pýtam sa 5-ročného:"Nebolí ťa niečo?" Odpovedá:"Né, mami, a co?" Pýtam sa 9-ročnej:"Boženka, nepichajú ťa nožičky?" Ona:"Né, a proč?" Len vzadu 2,5-ročný mraučí, do bosých drobných nožičiek ho pichá štrk. Ukludním sa, nie ja, ale niektoré moje deti sú divné.)

 

A došli sme k rybníku.

Tam na hladinu jazera svieti slniečko. A okolo rastú v hustom rade topoly. Ktoré tam zasadil jeden dobrý človek, ako sa volal, neviem, no určite nechodil bosý. Lebo tie kliatby, čo som púšťala z úst, by si za klobúk veru nedal. Po pár krokoch v tej prekrásnej aleji sme mali všetcia chodidlá oblepené sv******m, ktoré teraz padá z topolov. Bio-podrážky. Kolesá na kočiari, bio-gumy.

Deckám to nevadilo, no ja som celú dobu premýšľala, čím to doma dám dolu. Tie ekologické prípravky, ktoré doma mám, na to budú určite krátke. Benzín odišiel v aute s mojim mužom do práce. Alkohol vypili remeslníci deň predtým, keď robili plot...Nakoniec stačila pemza a mydlo. Nohy ešte máme trocha fľakaté, ale to po pár dňoch zmizne.

Zaujímalo by ma, ako by túto situáciu riešil moj prirodzene barefootový predok v kožených krbcoch, pra-pra capáčkoch, ktoré sa nosili v lete. Ako by dával tie podlepky dole? Azda by sa ošúpali časom samé...

A záver? Ďakujem Všehomíru, že som si ja tie svoje baleríny tentokrát, úplne náhodou, nechala doma. Nie som predok, tak by asi miesto čistenia leteli do koša.

Capáčkoví ignoranti. Anti reklama.

Antireklama. Capáčkoví ignoranti. Moje vlastné deti. To som to dopadla. Vraj načo si ich stále navliekať, sú v nich stejne bosí. A výroba boty z choroša. Asi natruc.) "Aspoň ich nezničíme, mami!" Kéž by im to vydržalo, tá sporovlivosť.

Rastúca suknička

Ušila som dcérke sukňu.

Hlavná, mediálne známa tvár značky Rebeka Q. sa rozhodla, že už viac nebude pózovať zadarmo. A môžem ju vraj platiť v naturáliách. Čiže v tom, čo budeme fotiť. Tak prečo nie, veď sa aspoň dieťa pekne oblečie a naučí sa pracovať.

patchworková sukně dětská balerínky dámské

Sukňa na fotkách je navyše rastúca. Bude ju nosiť ešte aspoň tri roky, má super - pružný pás, deti v jej veku rastú do výšky, nie do šírky, takže pás bude dobrý, dĺžka sa bude postupne skracovať. Ponúkam vo veľkostiach 3-6 rokov, 6-9 rokov, 9-11 rokov, posledná veľkosť na foto.

capáčky rebeka q.

kalhoty letní patchworková sukně

 

Rovnako sú na tom gaťatá, fotené na 2.5 ročnom, 5 ročnom a 9 ročnej, jedna veľkosť. U malého voľné, plátenné, vzdušné a veselé gaťatá na piesok, u väčšieho tiež, a na slečne žiadané pumpky - kraťásky. Tie mi tiež chcela vyfúknuť, ale nedala som sa.)

Borec na konec.

Taký nažehlený, nové žiarivé tenisky - na päte odpružené, jak inak, hrubé froté ponožky, triko a legíny nejaké supr-čupr bežecké s kdejakými reflexnými prvkami, zipečkami, drukmi...Z uší mu trčali drôty od slúchatiek, v ruke ajfoun, čo smártfoun, či ajped, či čo to bolo. Na rameni krokomer. Za pásom fľaška s vodou, nejaká tiež haitech. Na hlave čelenka. A bežal. Dobiehala som ho zozadu, nevidel ma, a asi ani nepočul, tak som si ho zvedavo prezerala. On vlastne ani moc nebežal, skôr sa snažil. Mladý borec, ale s nadváhou. Premýšľala som, či mu tá investícia do toho očividne nového a drahého bežeckého vybavenia prinesie motiváciu aspoň na mesiac.

Tak som ho predbehla vo svojich starých, odstrihnutých legínach, deravom bavlnenom tričku, bez krokomeru, ajfonu, fľašky...a bosá.

Neobzrela som sa, ale musel kukať ako puk.) A možno na chvíľu i zrýchlil.

Běsu zdar!

Som zvedavá

Paradoxne, hoci už dva roky šijem capáčky pre deti, aby mali zdravú nôžku, do môjho života vstúpila bosá chôdza v septembri 2014, kedy som si hľadala na nete informácie, čo može byť príčinou bolestí chrbta, ktorými trpím už 10 rokov, a ako sa ich zbaviť.

Okrem sedavého zamestnania, ktoré ale poctivo vyvažujem cvičením jógy a behaním, už prichádzali do úvahy len špatné boty. Áno, boty. A to všetky, ktoré mám, ako som zistila. I ja som bola prekvapená. Dozvedela som sa, že už o 1 centimeter zvýšený opätok mení ťažisko tela, to musí vyrovnávať chbtica, a pri dlhodobom zaťažovaní začne bolieť.

Začala som praktikovať techniku behu "cez špičku", doma som vyhodila prezúvky s vyvýšenou stielkou, zaradila cvičenie proti plochým nohám a celkovo na rozhýbanie chodidiel, a pre tú chvíľu som to viac neriešila. Bolesti chrbta sa výrazne zmiernili, no ešte  celkom neustali.

Teraz na jar mi začalo vŕtať v hlave, ako by som mohla ešte posilniť efekt bosej chôdze, a zbaviť sa i tej poslednej bolesti. Vymyslela som dámsku verziu capáčiek-balerínky. Takže celé leto neobujem nezdravé boty, len tie moje, a doma budem bosá. Spolu s cvičením a bosonohým behom očakávam, že bolesť chrbta prestane úplne. Som zvedavá.

rebekaq, balerínky recyklované kožené

detail balerínky

A tu je východzia surovina na vstupnej kontrole.)

recyklvaná kůže

 

Pre zvedavcov uvádzam link na tento krátky, no výstižný text. Autorom je bosonohý turista.)

Aby vyrovnal polaritu...

Píšem si už mesiace taký denníček:)

Nazvala som ho vzletne "osobný rozvoj".

Zapisujem si doň inšpiratívne vety z rôznych "ducha pozdvihujúcich" kníh. Písomne v ňom premýšľam, ako to v súvislostiach mám ja. Dávam si rôzne "osobu rozvíjajúce" úlohy, a kontrolujem ich dodržiavanie. Mám tam i zoznam prianí, obsahuje 42 bodov. (Ešte dobré, kamarádka má nad 100:) Neustále doň nahliadam. Vyplnenie niektorých prianí by sa rovnalo zázraku. A predsa už dva veľké zázraky evidujem. A niekoľko menších. Všetko zapisujem, odfajkujem, vymýšľam nové:) Každý deň zhodnotím. A chválim, ďakujem, oceňujem.

Prebrať zodpovednosť za svoj život znamená slobodu. Ak som zodpovedná za svoj život, potom som i slobodná žiť ho tak, ako ja chcem, a uznám za vhodné. A to je zároveň zodpovednosť. Som zodpovedná za svoje šťastie. A to je sloboda. Už nikto iný, len ja. Sloboda = zodpovednosť.

Pred pár dňami som dokončila úlohu, o ktorej som si spočiatku myslela, že ju celkom určite nezvládnem. Že po dvoch dňoch vyhorím, veď predsa toto a podobné som už skúšala. Ale nie, tentokrát sa podarilo a bolo to dokonca celkom ľahké. Úloha znela: "30 dní mysli pozitívne. Každú negatívnu myšlienku nahraď pozitívnou, nech sa týka i niečoho iného". Každý deň som zhodnotila. Prvé dni boli náročné, musela som sa sústrediť, no už po týždni mi to prešlo do krve. Stala som sa tak šialene pozitívnou, že môj muž, rodený optimista, ktorý ma tým vždy vytáčal do nemoty, sa zmenil v pesimistu. (Asi aby vyrovnal vzťahovú polaritu.) Začal si tak pofrfľávať - alebo frfľal i predtým, no ja som ho svojím frfľaním prehlušila a preto nepočula? Prednáša hlášky typu: "Nie, to je zbytočné.", "Ale to sa nepodarí!", "No skús to, ale pochybujem." ... Mal by si to prečítať, ale on tie ezoterické kecy neznáša.)

PO 30-tich dňoch po zhodnotení, naväzovala ďalšia úloha, a tú som nezvládla. Mala som sa vrátiť k pôvodnému negatívnemu mysleniu, a porovnať.

A to bol hrozný prepad do temnoty. Ako som mohla tak žiť? Bolo to tak ubíjajúce, smutné, marné...

Aké krásne je hľadať vo svojom živote zázraky!

Počas tohoto obdobia som sa začala vyhýbať stretnutiam s niekoľkými ľuďmi, ktorí sú takí, ako ja predtým. Vtedy som si s nimi rozumela. Teraz som sa pristihla, že si hľadám výhovorky, aby som sa s nimi nemusela stretať. Musím nabrať odvahu a jemne im to vysvetliť, abych sa už nemusela krútiť.))

Milí priatelia, som už 45 dní bez depresií, optimistkou, a som šťastná. Ďakujem za každý deň! Trúfam si tvrdiť, že v mojich 33 rokoch, na stránke 48 som dosiahla osvietenie! (Ten výrok je požičaný od kámošky, ale sedí perfektne!)

OMLOUVÁM SE. PROSÍM, ODPUSŤ MI. DĚKUJI TI. MILUJI TĚ.

Bosana

Krásne počasie, ja po troch týždňoch konečne zdravá a v plnej sile, dopoludnia fofrom upratala detskú izbu, popoludní ma nenapadlo nič krajšieho, než si konečne ísť zabehať. Po tak dlhej pauze som plánovala zahrievacích 25 minút, ale natiahlo sa to na 50. Tak dobre sa mi bežalo! A hneď na začiatku tréningu som si uvedomila, že sa konečne možem vyzuť, pretože je teplo! A šup boty do kríkov a ja ďalej bežím bosá.

Celú zimu som trénovala beh cez špičku, v ľahkých, rovných teniskách. Spočiatku ma boleli lýtka, a i plošky hneď za prstami, a skĺzavala som k našlapovaniu na päty. No po vianociach som už mala novú techniku v krvi, nemusela som sa sústrediť. Napriek tomu som predpokladala, že sa mi bude spočiatku bežať špatne, že si budem musieť zvykať. Čakala som preto na pekné, teplé počasie. A rozhodne som s tým nechcela začínať dnes, po trojtýždňovej nedobrovolnej pauze. No nedalo sa odolať.

Už po pár krokoch som pochopila, že žiadne problémy nebudú. Úplne v pohode som proste bežala ďalej bosá. Ako keď sa po dlhom čase vrátite do rodného domu, a i keď ste tam dlho neboli, viete, kde škrípe podlaha, a ako vonia mamina skriňa. Moje nohy vedeli.

Bez tenisiek som mohla ešte lepšie precítiť a pochopiť prácu chodidiel. Päta tlmí dopad, ale nieje prvá, ktorá sa dotkne zeme. Ako prvé sa dotknú zeme brušká hneď za prstami, päta už len zľahka odpruží dopad, pomocou svalov na chodidle sa noha opäť zdvihne a bruškami sa odrazí. Prsty sa pri dopade roztiahnu a akoby prisajú k zemi, udržiavajú rovnováhu.

Párkrát sa mi podarilo ešte špatne dopadnúť, na pätu, to zabolelo až v hlave, ale to vždy len vtedy, keď som sa narýchlo chcela vyhnúť kamienku na asfaltke.

Pretože som bežala po chotároch medzi dvoma dedinkami, vystriedala som rozne povrchy: trávnatý, samozrejme veľmi príjemný, tvrdá ujazdená zem, z ktorej som mala obavy, sa ukázala byť úplne v pohode, i asfaltka, tam som len musela bežať poprostriedku, kvoli drobným kamienkom na okrajoch. Troška zabolel asi 5metrový úsek vysypaný siťou, akoby testovací, čo vydržím, a čo nie, tak som ho s jojkaním preskackala - nie moc elegantne.  Nabudúce obídem po tráve. A nie moc príjemný, (ale dal sa zvládnuť,) bol kamenitý, hrboľatý povrch, asi na 500 metroch. Tu som si dala čas mesiac, a po mesiaci zhodnotím, a prípadne vypustím.

No a samozrejme, tento úsek behám často, takže viem, že sa na ňom ľudia nevyskytujú, len zajace a srny, čo mi prišlo vhodné pre prvý bosý tréning. A do paroma, len čo som vyšla z prvej zátačky, tam skupina snáď 10 dospelých, s tými paličkami, a minimálne 25 decek, a každé, ale fakt každé! vypustilo z úst slovo bosá v rôznych súvislostiach. A i jeden pán bol zvedaný, ale nechcela som zastavovať, toš som len krikla cez rameno, nech si vygúglia, a bežala ďalej. Verím tomu, že keby som bola v teniskách, nebude tam nikto!

Po príchode som sa ako obvykle osprchovala, mázla olivákom, a bolo. Chodidlá si pravideľne pemzujem, mám ich hebké, uvidíme po pár tréningoch.

A tak sa i moje nohy vrátili k matke Zemi. Bozkávali u každým krokom a ďakovali za tú slasť. Lebo slasť to bola. Ani teraz večer necítim žiadne bolesti svalov, ako to bolo na začiatku, naopak, eufóriu, že je to tak jednoduché a príjemné. Behanie milujem, ale toto...je číre blaho!

Jediné, čo ma páli, je tvár, lebo som po tých troch týždňoch oddychu podcenila slnko.)

Ja som ju vymyslela? Hahaha!

Pretože žijem vo svojom svete viac a intenzívnejšie, ako v tom "vonkajšiom", občas mi unikajú udalosti, zvyklosti, novinky i slová iných ľudí.

Dnes som napríklad bola na prechádzke s deťmi, lepšie povedané, moje telo bolo, a asi i časť mozgu, pretože si matne spomínam, že som s deťmi komunikovala...ale že sme doma, som si uvedomila s dosť veľkým prekvapením až asi po hodine:)

A tak som kedysi, po narodení svojho druhého dieťatka, synka, mala pocit, že som vymyslela skvelý spôsob na nosenie detí v zime! Šila som vtedy dámské originálne ručne vyšívané bundy. A jednu som mala i ja, a vymyslela som k nej vkladací panel, aby som mohla nosiť dieťa, a aby som nemusela zasahovať do krásne projmutého, ženského strihu. Akú som mala radosť, nadšenie, priam eufóriu som cítila, aká som vynálezkyňa!!! Hneď som i bundu odfotila, a vystavila na web, a ona sa takmer hneď predala, musela som ju znova ušiť, a potom sa strhla lavína, a ja som šila bundy po nociach, a skoro nežila cez deň, bo sa mi tááák chcelo spať...

Až asi po polroku som zistila, že oni na svete, div sa, existujú i iné nosiace bundy! A že ich je i celkom dosť! To len ja, vtedy zarytá internetová ignorantka, som to nevedela:)

A toť ona, prvá, rok 2008.

Jú, tu vyzerám o 7 rokov mladšie:)

O zázrakoch v mojom živote.

Po prečítaní knihy od Joe Vitala - "Svět bez hranic", popisujúcej starú havajskú techniku Ho'oponopono, som si uvedomila, akú obrovskú moc majú naše myšlienky. Ako si vytvárame realitu tým, ako myslíme.

Zároveň s večerným listovaním knihou som cez deň, počas práce v dielni, počúvala prednášku o pozitívnom myslení. Tieto dva informačné fronty sa mi zliali dohromady, a zostal euforický pocit, ktorým oblažujem svoje udivené okolie, považujúce ma doteraz za zarytú pesimistku.

Tento pocit pretrváva už tretím týždňom. Poctivo ho dennodenne posilňujem pozitívnym myslením, ktoré som si naordinovala v dvoch krokoch:

1., Každú negatívnu myšlienku nahraď pozitívnou. Aktuálne ma trápi jeden problém, a pretože neviem, ako ho vyriešiť, miesto bezvýchodného a zbytočného trápenia myslím radšej na inú príležitosť, z oblasti, ktorú potrebujem (a je to v mojej moci) chytiť za pačesy, posilniť.

2., Každý negatívny pocit, a pozor, toto už je ťažšie, pretože je to súhrn negatívnych myšlienok, ktoré vo výsledku vytvárajú blbý pocit, rozpúšťam opakovaním slov: "Omlouvám se, Prosím, odpusť, Miluji tě, Děkuji."

A ejhle, hlavne tento bod mi prináša naozajstné zlepšenie kvality mojho života. Mala som tendencie prepadať do depresií, špatných nálad, a toto celkom prešlo. Samozrejme, može sa to vrátiť, ale už samotný fakt, že som sa po tri týždne dokázala tomuto vyhnúť, je u mňa obrovský úspech, na ktorý som patrične pyšná. A to riešim docela vážný, zásadný rodinný problém. Lepšie povedané-riešila som. Teraz som ho celkom odovzdala, po tom, čo som urobila všetko, čo bolo v mojich silách, pre jeho vyriešenie. Teraz už len milujem, omlouvám se, děkuji a prosím o odpuštění.

 

https://www.youtube.com/watch?v=-C_5tlX7aU0

Vyklepnuté, vyklopýtnuté, vykyčlené

Boženka dnes ráno vstala a prehlásila, že má "vyklopýtnuté" koleno. Zasmiala som sa, a schválne som ju neopravila, čakala som, či na správne slovo príde sama. O chvíľu sa sťažovala, že kvôli tomu "vyklepnutému" kolenu sa nemôže ani postaviť. To som sa už chechtala na celé kolo, a dieťa sa rozčúlilo, že: "jak se to tedy říká (ona hovorí česky), a vůbec, proč se směješ!" Okolo obeda mi chcela ukázať, kde má vlastne to "vykyčlené" koleno "kloub" a vtedy tomu prišla na kĺb: "ahá, jasně, vykloubené!" 

Aha ju, ochechuľu

Sa rozhodla, že mi bude v dieľni pomáhať! A že jej to celkom išlo, niektoré capáčky strihala ona! Moja dcérka, a hlavná fotografka, chůva v akci, a veliká komentátorka, milovaná, usmievavá, s umeleckým menom už teraz: Najáda. Toť ona.

Hezky česky

Že ste si v dobách minulých všimli, že moja čestina nebola moc kóšer? A všímajte si ďalej, pravopisné i štylistické chyby v češtine miznú! (Díky, Jani!)

A s hrôzou som nedávno zistila, že chyby mám i vo visačkách, ktoré pridávam k capáčkom. (Díky, Jan:(

Ja - ako Slovenka - som ich nevidela! Tak ma to rozhnevalo, že som sa rozhodla konečne vytvoriť tie svoje vysnené, ručne písané, ba priam maľované visačky. Len už to nebudú visačky, ale letáčky.

Pár hodín som po večeroch relaxovala s tušom a pierkom, papiermi a dietkom. Niesom ešte celkom spokojná, no omnoho spokojnejšia.

A vzniklo i niečo naviac - malé radostné prekvapenie, ktoré sa odteraz objaví v každom balíčku od Q!

Ešte má spotený nosík, a vyšiel mu i soplík:)

Na téma nosenia detí bolo už popísané toľko, že i ja som váhala...ale tento pohľad je iný, žiadne fakty, výskumy, štúdie.

Prezradím vám, prečo ja nosenie zbožňujem.

Idete - niekam - s naviazaným dieťatkom, maličkým, ako prstík, ešte v popôrodnej eufórii, hrdá matka. Vonku fučí, sneží, čerti sa ženia, ale to nevadí, ste obaja dobre zabalení.

Prídete - niekam - vyzlečiete sa a vyložíte dieťa zo šatky, či nosítka. Doteraz sladko spalo, jeho dych vám zarosil hrudník, hrialo vás na bruchu, a vy ste hriala jeho celého. Položíte ten teplý uzlík a ono ihneď pokrčí nôžky, vystrie ručičky nad hlavu a pretiahne celé telíčko. Noštek má ešte spotený a vyšiel mu i soplík.)) Na jednom líčku má ešte červený fľak, jak bolo pritisnuté k vám, a otlačený okraj vášho trička. Zívne si, rozlepí jedno oko, potom druhé, a zvedavo kuká, kde sa to ocitlo. "Ále to je jedno, hlavne, že je tu mamka, a ja chcem pííť!"

A presne toto, to spokojné naťahovanie sa, ten fľak na líčku i spotený nosík, áno, i s tým soplíkom, teplé telíčko, a to, že u mňa spokojne spalo, to zbožňujem. To si pamatám u všetkých mojich detí, a že ich mám celkom dosť!

rebeka q

Vyšlo slnko z podmračenej ulity.

V daždi som fotila, hoponoponovala jak o život, a ospravedlňovala sa počasiu, pretože už dva týždne nám tu poriadne nesvieti slnko, a keď svieti, moja hlavná fotografka je v nejakom krúžku, alebo sme všetcia mimo domov. Zato dažďa, vetru, i snehu a krúpov je hodne.

No tak čo. Dnes vyšiel Pravý Domácí Časopis, a ja v ňom mám reklamu. Potrebujem vystaviť svoj v súčasnosti najpredávanejší produkt z oddelenia recyklovaného oblečenia, ktorým sú - tralalá - háremky, aladinky, alebo turecké nohavice. No pekne, práve prestalo krupobitie a svieti slnko. Nieje dnes náhodou 1.Apríl? Bláznivý deň. A ja som mimo domov, a zase nemožem fotiť. Ale to je jedno, kým som dopísala predchádzajúcu vetu, slnko zašlo.

A tak sa dcérka poobede poobliekala, ja som sa poprezliekala, a počasie - nepočasie, fotili sme. A čo sa stalo, čo nestalo, tulity? Vyšlo slnko z podmračenej ulity.)

háremky, rebekaq,

aladinky

Celé rúčo.

Nemožem sa nepodeliť, že som objavila unikátny projekt výtvarníčky Lucie Čapkovej, časopis celý písaný i ilustrovaný ručne, od prispievateľov z celej republiky, detí i dospelákov.

pařez

 

Je to úžasná pastva pre oči, na ktorej sa ja, čoby vizuálne zameraná ženská, po večeroch kochám, prehliadam si obrázky a hlavne písma, blažene sa usmievajúc, a príliš nevnímajúc (pretože je večer) obsah...

 

 

Objednala som si 6 čísel, deti ich prelúskali brk-frk, a najstaršia už stvorila príspevok (i mňa inšpiroval k čomusi, ale o tom v inom blogu). A chystá sa na ďalšie, ktovie, možno v budúcom čísle uvidíme nejaké naše meno.) Nutno dodať, že - zvyknutá vyhrávať súťaže díky originálnemu pojatiu témy - o tom vobec nepochybuje.

 

Od pani Čapkovej som dostala i foto a zvolenie k zverejneniu, a tak pripájam, pokochajte sa i vy.

Jedna Zem. Časť druhá.

V druhej časti rozprávania o recyklovanej tvrobe, ktorej sa s takým nadšením venujem, vám odhalím niektoré záhadnosti.

Často ste zvedavé, kde beriem materiál? Nuž, jednoducho, v sekáčoch.

Návštevu sekáča vždy spojím s návštevou cukrárne, k veľkej radosti mojich detí, doležitých aktérov v celom procese nákupu, pretože ten treba doniesť domov. Býva ho niekedy hodne, keď je dobrý lov, a tak nás vidno po meste: žena v červenom kabáte, trocha výstredne odená, tlačí kočiar, dole i hore naložený handrami, v tom sa stráca mimino. Za ňou sa potkýňajú štyri decká, vačšinou tiež dosť výstredne odené,  s batohmi plnými handier, jedno, číslo 4, batoh nemá, a nanešťastie ani chodiť nechce, tak ho niektoré decko ešte musí ťahať. To všetko sprevádza krik, frflanie, nárek tých úbohých detí.)

Tak prídeme do cukrárne. Tam zložím deťom batohy, uviažem podbradníky, zaplatím zmrzliny, nakojím č. 5, utriem č. 3 a 4 pusu a niekedy i nos, a konečne sa opriem v pohodlnom kresle, a chcem si vychutnať kávu. V tej chvíľi majú všetky deti ako zázrakom dolízané zmrzliny. Káva zostaváva nedotknutá, a my sa dvíhame, a odchádzame domov. V tejto fázi som vždy nasr***!

Doma odev hádžem rovno do práčky, operiem v mydlovom slize, lebo nemožem vystáť vôňu chemického pracieho prostriedku, na ktorý niesom zvyknutá, a tiež kvoli tomu, aby som mala istotu, že je fakt čistý. Tu chcem podotknúť, že zo sekáčového odevu, ktorý je už viackrát praný, sú už vyprané zvyšky pesticídov a chemikálií, ktoré sa používajú pri výrobe odevov - plus pre vás.) Býva tam zvyškový prací prášok, ale vačšina z vás perie tiež v slize, tak po niekoľkých praniach i tento mizne.

Pretože už  v sekáči si vyberám kúsky, ktoré sú z kvalitných látok, dobre sa potom strihá, prešíva, zošíva. To ma baví najviac, v tejto fázi deti nepotrebujem, ba vyhadzujem z dieľne, kde celkom nepochopiteľne zrazu všetky túžia byť!

Vzniká originálny, neopakovateľný kúsok, z povahy materiálu to ani ináč byť nemôže. Sama mám rada farebné, veselé odevy, ženské, alebo bláznivé, alebo i oboje dokopy.

V recyklovanom kúsku od Rebeky Q. nezapadnete v dave, a nebude vás hrýzť svedomie!

 

Ako sme upratali kúsok Moravy

Okolie Prakšického rybníka.

 

S piatimi deťmi, z toho č. 4 na plastovej motorke, ináč odmieta,

č.5 v kočiariku zdravo prespalo, č. 1, 2, 3 po svojich, občas po štyroch, sme si urobili asi kilometrovú prechádzku k rybníku, ktorá nám díky zbieraniu odpadkov trvala 2,5 hodiny.

Naplnili sme (naplnila som!) tri pytle,

dieťa č. 2 vyliezlo na strom,

 

 

nazbierali 9ks slimačích ulitiek,

dieťa č. 3 spadlo do potoka,

dieťa č.4 díkybpohu nespadlo do rybníka, a ja som (po odtiahnutí ťažkých pytlov až k popolnici)

padla na gauč.

Priebeh a výsledok vidíte na fotkách.

A dojem? Pokiaľ sa na kilometrovej trase dajú názbierať tri pytle odpadkov, koľko ich asi musí byť v celej krajine?

A prečo vlastne?

Jedna Země. Část první.

Recykluji, protože mám děti.

Protože nechci svou činností přispívat k ničení světa, ve kterém budou žít.

Koupě recyklovaného oblečení znamená též  nekoupi nového oblečení. Sníží se tím ekologická zátěž hned dvakrát:

jednou se sníží o množství odpadu ze starého, vyhozeného oblečení, a podruhé o odpad vzniklý při výrobě nového kousku - a že toho není, např. u bavlny - málo:

  • Pesticidy potřebné k jejímu vypěstování prý tvoří až kolem 20% celosvětové spotřeby - koukněte také téma "o textilních materiálech".
  • Další chemické látky potřebné k jejímu zpracování.
  • Znečištění vzduchu vzniklé převozem mezi jednotlivými továrnami.
  • Obalové materiály.
  • Voda - jedno bavlněné tričko nás připraví o 5 000 litrů vody, tedy ne nás, voda se znečistí v Indii, nebo jinde, ale přece Země je jenom jedna... (zdroj www.rozvojovka.cz)

... zapomněla jsem něco?

A, ano, sociální stránka věci.

Jistě si vzpomínáte na pravidelné zprávy o požárech v textilních továrnách, kde se šijí oděvy pro mnohdy luxusní, drahé značky. Někteří zaznamenali novou reality show z Norska, kde se mladí blogeři a blogerky zkouší uživit jako textilní dělníci v továrnách vyrábějících jimi tolik žádané módní oblečení. Dále doporučuji bakalářskou práci na toto téma, je jich víc, třeba tady.

Je to tak, naše oblečení přináší lidem, kteří ho vyrábějí, mizernou obživu.

Zato my, kteří tady recyklujeme, si hovíme v teplé, světlé dílně, jenom několik hodin denně děláme práci, která nás dobře živí a že nás baví je k nezaplacení.

Koupí recy-výrobku z naší dílny dáte práci jedné Moravačce, jedné Češce a jedné Slovence žijícím na Moravě :)

Tady žijeme, tady šijeme, tady platíme daně, vychováváme děti, pečujeme o krajinu. Společně. Pro nás. (zní to jako politický slogan, až na to, že tenhle je pravdivý:)

MÁ TO SMYSL! I JEDINÉ TRIČKO, NEBO SUKNĚ MÁ SMYSL! DĚKUJEME VÁM!

A ČO JA SI NEZASLÚŽIM?!

Dámské recyklované balerínky

Nakupujete deťom capáčky, aby sa im mohla nožka slobodne a bez obmedzení vyvíjať? Nešnúrujete im nohu v pevných kotníčkových botách, dbáte, aby chodili čo najviac bosé, lebo viete, aké dôležité je to pre vývoj detskej nôžky?

Detské capáčky sú veľmi žiadané, ale čo my? Chodíme bosé? Možno doma, ale čo v meste, po nákupoch, na prechádzkach...

Možno vlastníte tzv. bosé boty. Ja som si nedávno chcela jedny kúpiť, ale cena je pre mňa privysoká. A mrzelo ma to. Prečo ja si ničím nohu vo vystielkovaných, pevných  botách, úzkych, nepriedušných, brániacich prirodzenému pohybu nohy? Deťom po celej ČR a Morave, i na Slovensku šijem capáčky...A ČO JA SI NEZASLÚŽIM???!!!

...lenže, capáčky som nosiť nechcela.)

A tak som strávila dva nádherné, tvorivé dni. Navrhla som a vycizelovala strih na dámské, recyklované balerínky.

Spodok - podrážku tvorí extra hrubá, no pritom ohybná, mäkká koža, vrch je z jemnejšej kože, vnútri bavlnená stielka, okrem gumičiek sú všetky materiály recyklované.

Bota je veľmi ženská, pritom funkčná, dostatočne široká pre prsty, dobre drží na nohe, ekologická, cenovo priaznivá.

Vznikli prvé československomoravské bosé boty.

No posúďte samé, milé dámy.

http://www.eshop-rychle.cz/www-rebekaq-cz/eshop/16-1-/

 

Malé videjko o nožkách

Akosi som toto vždy vedela, moje behanie v bežeckých botách, ešte pred deťmi, mi vždy "rozbolelo" kolená.

Teraz, pri behaní naboso, kolená nebolia, a prestáva bolieť i chrbát, azda to bude tým.

NIekde som čítala, že i decko začne po obutí bežnej boty automaticky došlapovať na patu, i pro chodzi, a bosé došlapuje na vankúšik hneď za prstami. POkiaľ sa mi podarí to dohľadať, pridám.

Škoda, že capáčky s koženou podrážkou by moju bežeckú záťaž vydržali tak jednu sezónu, tipujem, a tak nakoniec i ja možno na chladnejšie dni a zimu investujem do bosých bot...Ovšem nie tých na videu, prsťáky sa mi nepáčia.

Juj, normálne mám chuť si zabehať:)

 

 

 

https://www.youtube.com/watch?v=hutb-lCkoS4

Musí baviť.

Počúvam dopoludnia pri šití rozne prednášky, záznamy z besied a podobne, a tak i teraz ma oslovila jedna.

Je to záznam z prednášky Jána Košturniaka, ktorý sa zaoberá akýmsi férovým, poctivým podnikaním, v súlade so svojím svedomím.

-hovorí o tom, že podnikanie(a nemyslí tým len podnikanie, ale akúkoľvek prácu, zamestnanie) musí mať hlbší zmysel, musí baviť, ideálne i pomáhať, byť užitočné pre spoločnosť, a len tak možu vzniknúť kvalitné výrobky. Možem to potvrdiť, kvalita i mojich výrobkov je lepšia, keď vymyslím nový dizajn, vždy niečo vylepším, vtedy sa ozaj bavím:) Do dokonalosti mám stále ďaleko, ale bavím sa tak smerujem dobre.

-o tom, ako si deti vyberajú vysokú školu, alebo i strednú, ako si jeho syn-kuchár ako jediný z rodiny zvolil neštudovať, a je spokojný.

-o tom, že už i deti by mali seriózne premýšľať nad tým, čo ich baví, čo by chceli robiť, premýšľať nad svojim budúcim povolaním ako POVOLANÍM.

-o tom, že za prácu prináleží slušná pláca, no pláca nemá byť to jediné, prečo chodíme do práce.

-uvádza i niekoľko inšpiratívnych príbehov ľudí, čo si plnia svoj sen. Odvážne a vytrvalo.

Pripájam link, keby to niekoho zaujímalo, je to v slovenčine, ale snáď ešte budete rozumieť:)

https://www.youtube.com/watch?v=gmZ-V4o-i2w

O ďaľších knihách, ktoré mi menia život.

Pretože prišli, keď som pripravená, presne podľa známeho rčení: "učiteľ príde, keď bude žiak pripravený."

1., Prvá z nich je skvelá oddychovka, byť povrchná, o troch ženách, ktoré sa dokázali pozdvihnúť z blata, do ktorého vlastnou vinou spadli. Volá sa: "Jak ty mně, tak já tobě." Za jeden večer ju zhltla i moja 9r. dcérka, nedopatrením som ju neschovala.

2., Druhá sa volá: "Mnich, který prodal své ferrari", autor Robin S. Sharma, a skvele dopĺňa knihu "Svět bez hranic", a moju nastúpenú cestu k prevzatiu zodpovednosti za svoj život. Je nabitá skvelými myšlienkami, nad ktorými možem meditovať, hĺbať, vypisovať si ich do zápisníčku, diskutovať s deťmi, kamoškami, snažiť sa podľa nich žiť. Ponúka i užitočné cvičenia, z ktorých niektoré som už i začala praktikovať.

3., Aby toho nebolo z tejto oblasti málo, našli si ma ešte tri knihy pre deti o Sáre, malom dievčatku, ktoré prežíva to, čo ja teraz. Učí sa tvoriť si svoj život. Tieto knihy sú tri, prvá z nich sa volá Sára, autormi sú známi Esther a Jerry Hicksovi, propagátori osobného rozvoja, atď. Túto knihu čítam deťom, a radi spolu o nej diskutujeme. (minulé leto sme takto - okrem iných, prevažne rozprávok - čítali o Momo a ztracenom čase, tiež nádherná kniha.)

Spetne vidím, ako tieto knihy ku mne prišli ako odpovede na moje otázky, ako ukazateľ cesty, keď som už nevidela, presne podľa úvodného citátu. Keď som sa bezvýchodne plácala v probléme, ktorý teraz vidím ináč, ako príležitosť.  A nádhernú. A tak opať možem len ďakovať a milovať.

A ďakujem i vám za prečítanie mojho blogu a kludne sa pobavene usmievajte i naďalej, veď o to ide, nie?


NÁZORY A DOTAZY NÁVŠTĚVNÍKŮ

pqhVAZCWLSHqNXIVi
Barnypok
01.04.2017 14:55
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Brezthem
30.10.2017 23:11
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Zarlesron
29.10.2017 21:09
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
PezerTuh
29.10.2017 17:04
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
BryazSAG
29.10.2017 09:30
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Allezwic
25.10.2017 14:29
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Jezrywoods
25.10.2017 12:33
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Mariomaw
21.10.2017 20:56
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Briamcrito
21.10.2017 20:27
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
DazielLer
19.10.2017 06:22
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
ClauzioAnice
18.10.2017 06:45
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Jeszemix
18.10.2017 05:39
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
EdwazdMailm
18.10.2017 05:20
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
Briamcrito
18.10.2017 04:42
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
JazesLayes
13.10.2017 21:40
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
ZillysBrows
13.10.2017 17:22
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
StezenDix
13.10.2017 17:18
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
RamonzKeend
13.10.2017 15:02
img img
elxszelevk
Fvtjjsaiply
28.09.2017 03:44
img img
vxhnhtuzxj
Fvtjjsaiply
28.09.2017 00:35
img img
Re: pqhVAZCWLSHqNXIVi
ZraigRit
15.08.2017 22:03
AzkEpnFTUtKisJC
Barnypok
31.03.2017 19:07
Dotaz na zboží
Veronika V
26.01.2016 23:59
img img
Re: Dotaz na zbozi
evemaowoyunz
02.05.2016 22:20
img img
Re: Dotaz na zbozi
alajosapop
02.05.2016 22:01
Šetřím časem.

Šetřím časem.

Jak mi přibývá dětí, ubývá mi čas.

Proto jsem se prozatím rozhodla nepřijímat objednávky, a budu prodávat jenom to, co je skladem.

Každodenní neuvěřitelné dvouhodinové mejlování se zákaznicemi bylo už vyčerpávající, nesnášela jsem to. Žádná kreativita, jenom ťukání do klávesnice, zapisování individuálnich požadavků, úprav, barev, aplikací, počítaní individuální ceny...kdeco jsem i popletla, někdy nedodržela termín...Dvě hodiny denně, kdy jsem nic nevyrobila.

Ráda budu šít a tvořit mnohem hezčí kousky, v nových dizajnech, s novým elánem. Teď jsem teprv dodělala poslední dvě objednávky a jsem svobodná!!! Odteď bude bund  a jiného oblečení na webu přibývat mnohem víc.

Moc děkuji všem zákaznicím, které si ode mne objednali bundu, i díky vám jsem se teď mohla takhle rozhodnout.

Teším se a děkuji za pochopení.


NÁZORY A DOTAZY NÁVŠTĚVNÍKŮ

capačky
Zuzana
03.02.2016 13:39
Woolrich Parka Uomo Outlet
http://www.duecuochiadomicilio.it
09.11.2015 19:33
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
auxogusepitih
10.01.2016 00:43
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
arogacagomi
10.01.2016 00:43
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ayakuyivgoc
10.01.2016 00:31
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ifomzufajuvov
10.01.2016 00:30
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
arosbumib
10.01.2016 00:30
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
evanuje
10.01.2016 00:26
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
unelihocei
10.01.2016 00:22
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ageguxaro
10.01.2016 00:14
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
anujetekip
10.01.2016 00:09
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ihuvonehqud
22.12.2015 14:59
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
amaruqenenu
22.12.2015 14:48
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ojirusili
22.12.2015 00:32
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
iroebubdiw
22.12.2015 00:21
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
jaaihuw
21.12.2015 10:31
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ijekuficaf
21.12.2015 10:18
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
awhayakano
20.12.2015 22:03
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ipiluouguza
20.12.2015 21:51
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
umexotejahasi
20.12.2015 10:17
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
irmasepyigle
20.12.2015 10:06
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ubiwodeqoguto
19.12.2015 22:21
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
isuxukay
19.12.2015 22:09
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
awikeliheyu
19.12.2015 12:58
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
esilorpneqdqi
19.12.2015 12:46
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
umivikee
19.12.2015 12:36
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
powojohal
19.12.2015 12:24
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
eqabonuo
18.12.2015 20:09
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
uxjcucxuql
18.12.2015 19:57
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
acufuza
18.12.2015 10:14
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
iparimipo
18.12.2015 09:44
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
ujumumihuoz
18.12.2015 09:29
img img
Re: Woolrich Parka Uomo Outlet
voogumeazuw
18.12.2015 09:26
niHEQwdsmN
vwGDXveLgh
25.08.2015 22:40
Všetko má svoj čas.

Kamarátka Melancholia začala brať svoj život do vlastných rúk. Nasadila Ho'oponopono. Prečítala o tom dve knihy. Končí jej materská, a tak premýšľa, čím sa bude živiť. Hľadá svoju cestu.

Chodí ku mne na návštevy, vždy ju rada vidím, pretože je milá, inteligentná, pre mňa príjemným sposobom spája spiritualitu s racionalitou, korení svojim humorom. Je úspešná v živote, a svoju cestu určite nájde.

Mňa inšpiruje to, ako si dáva na čas. Ja som doteraz preferovala okamžité rozhodnutia, ktoré sa mali najlepšie okamžite zrealizovať z čoho zákonite vznikala okamžitá frustrácia, a všetko do kytek.

Dnes i díky Melancholii viem, že dejom v našom živote treba dať čas.

A tak som i ja vzala svoj život do svojich rúk.

Rozhodnutie, ktoré padlo, vo mne vlastne zrelo už dlhšiu dobu, snažla som sa ho zrealizovať, ale tak akosi bez formy, rozliato.

Rozhodla som sa dať si v tejto veci načas. Dávam si veľkorysých 5 rokov k vybudovaniu živnosti, ktorá mňa i deti solídne uživí, bude ekologickejšia a etickejšia, než je tomu dnes-mám čo zlepšovať. A možno dá prácu 1-2 švadlenám.

Aké je to oslobodzujúce. Ako to, že som doteraz na takú jednoduchú vec neprišla? Že všetko má svoj čas?

Díky, Melancholia.